História

História

28.4.2015
Začiatok – marec 2009
Semienko Kaplnky bolo zasiate na tvorivých sústredeniach. Skupina asi desiatich ľudí tu nahlas snívala budúcnosť. Tá budúcnosť je nám dnes prítomná.

V nedeľu 8. 3. 2009 sa priestor podzemného kostola na Cukrovej ulici premenil. Od kríža na stene sa do celej sály klenuli pruhy priesvitnej látky. Kríž tak v jedinom bode zviazal vzdialené body tohto malého podzemného vesmíru. Pásy látky sa premenili na lúče svetla. Počas organovej meditácie sa do stredu na kríž premietali Božie mená. V pomalom tanci sa plamienky písmen splietali do podoby tŕňovej koruny. Na Cukrovej sa začali Podvečerné bohoslužby, nádejný zárodok budúcej Kaplnky.

Vznik samostatného zboru Kaplnka – máj 2013

Na slávnosť Letníc 2013 zaznela v podzemnom kostole skladba Gavina Bryarsa „Jesus Blood never failed me yet“. Slová homílie na Ezechielov text nás preniesli do „údolia suchých kostí“, aby sme tu uvítali zázrak – suché kosti ožili. To, o čom sme snívali, sa stalo skutočnosťou. Podvečerné bohoslužby sa stali Kaplnkou – novým zborom Cirkvi bratskej v Bratislave. Suché konáre sa v pohyblivej výtvarnej inštalácii dvíhali hore, aby v srdci kríža vytvorili podobu tŕňovej koruny. Tak, ako sme prišli k tomuto miestu, pôjdeme i ďalej: „Božia moc sa dokonale prejavuje v našej slabosti.“

Z C4 do A4 - september 2014

Nové spoločenstvo si hľadalo nové miesto, kde by v nových formách života, mohlo žiť svoj sen o prepojení sakrálneho priestoru s profánnym, kultúrneho centra s miestom bohoslužieb. To miesto sme našli v A4 – nultom priestore pre súčasnú kultúru.

A4 – priestor súčasnej kultúry (pozri tu)

V nedeľu 21. septembra 2014 sa brány YMCA prvýkrát otvorili bohoslužbám Kaplnky. Ráno pred desiatou hodinou začali neútulným vchodom, medzi dvoma krčmami, prichádzať do A4 prví ľudia. Farbou zafŕkaný stôl na železných nohách sme bielym návlekom premenili na oltárny stôl, pod veľkým filmovým plátnom sme zapálili sedem sviec. Na oltár sme postavili malú kufríkovú kazateľnicu zo zrkadiel – dielo výtvarníka Jaroslava Beliša. Na les textilných pásov, v rytme hudby Philipa Glassa, Ján Šicko premietal svoju videoprojekciu. Tento dátum znamenal pre nás definitívny odchod z Cukrovej. Z C4 do A4. Zo sakrálneho do profánneho.