Čo je Kaplnka?

Čo je Kaplnka?

12.5.2015

Kaplnka chce byť priestorom, ktorý človeku vracia odvahu stretnúť sa so sebou samým. Odvahu poznať svoj tieň a prijať sa v Bohu. Odvahu otvoriť sa jeden druhému. Z povrchu vecných vzťahov zostúpiť do hĺbky spoločnej existencie.

Stretnúť sa ako ja a ty.

Kaplnka chce tvoriť most – spájať svet skeptického rozumu so svetom nádeje. Pochybnosť s vierou. Svet vedy a filozofie so svetom teológie a mystiky. Svet zodpovednosti voči Bohu so svetom občianskej angažovanosti. Svet ekonomiky so svetom etiky. Svet podnikania so svetom solidarity. Svet umenia so svetom náboženstva. Sakrálny priestor s priestorom profánnym.

V Kaplnke chceme žiť svetskú svätosť. 

A nenáboženskú nábožnosť.

Stavať most ponad historicky rozdelené cirkvi. Učiť sa poznávať Boha z múdrosti rôznych duchovných tradícii.

Kaplnka chce spájať mesto s lesom. Obnovovať svoj vzťah k celému živému svetu. Vesmír vnímať ako chrám. Obnoviť úctu k zázraku života vo všetkých jeho formách. Spolu s bratom Františkom porozumieť reči zvierat, vtákov, vody, stromov, oblakov a hviezd

3Symbolom Kaplnky je kruh a v strede kríž. Kruh je zložený z častí, kríž má podobu stromu. Rozbitý kruh sveta a kríž ako pohyb premeny, ktorý to, čo je rozbité, zjednocuje

Svet je ako rozbité zrkadlo – vidíme iba úlomky, tvár sa však stráca. Sme odcudzení sami sebe – bojíme sa stretnúť so svojím JA. Unikáme do aktivity. Sme odcudzení jeden druhému – človek sa človeku stáva iba predmetom na použitie. Sme odcudzení civilizácii – je tu priepasť medzi rozumom a nádejou, ekonomikou a etikou. Sme odcudzení vesmíru – podmanili sme si prírodu, v tom podmanení sme ju však stratili...

V strede rozbitého sveta je Kristov kríž – most ponad všetko, čo je rozdelené. Náboženstvo a sekulárny svet sa navzájom vylučujú – náboženstvo sa sústreďuje na Boha, preto vylučuje svet. Sekulárna spoločnosť sa sústreďuje na svet, preto vylučuje Boha.

Kristov duch nevylučuje, ale spája

Sústreďuje sa na Boha bez vylúčenia sveta. Sústreďuje sa na svet bez vylúčenia Boha. Oddáva sa Bohu cez oddanie sa svetu. Oddáva sa svetu cez oddanie sa Bohu. Horizontála sveta a vertikála Boha sa v srdci kríža stretajú.

Kristov Duch je Duch oddanosti Bohu – „Nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane.“

Kristov Duch je Duch oddanosti svetu – „Tak Boh miloval svet, že svojho jediného syna dal...“ Zbožní ľudia Krista odsúdili. Nazvali ho priateľom hriešnikov. Kristus nás učí, že byť zbožný, znamená milovať všetkých, aj nepriateľov.

Prameň v srdci – v strede kríža je srdce oddané Bohu i ľuďom. Tu je prameň obnovy. Čerpáme z neho silu v modlitbe srdca.

Kaplnka je prostredím modlitby a meditácie

Dennodenne v modlitbe chceme zostupovať na dno chudoby svojho ducha, do vnútorného ticha a vyprázdnenia. Tam prijímať Boží život ako prameň všetkého, kým sme.

Byť spolu a zároveň každý sám – slobodu individuality spájame s oddanosťou komunite. Nechceme individualizmus, ani stádovitosť, chceme komunitu samostatných jednotlivcov, slobodnú vzájomnosť individualít. Stretnúť sa ako rovný s rovným, žena i muž, Slovák i Maďar, prostý človek i vzdelanec. Každý môže cez svoje individuálne dary sprostredkovať druhému čosi z tajomstva Boha. Každý človek môže byť kňazom. V každom z nás sa odlišným spôsobom prejavuje Duch, ktorý spája v jedno. Ten Duch z nás tvorí jednotu v rozmanitosti. V napätí tvorivého dialógu zakladá dynamickú rovnováhu odlišných pohľadov. Aktivita Ducha prichádza do spoločenstva od jednotlivca inšpirovaného Bohom. Chceme poskytnúť priestor pre nové tvorivé činy, pre uskutočnenie budúcich snov.

Cirkev bratská v Bratislave – 80 rokov tvorivého dobrodružstva na Cukrovej ulici

Kaplnka sa narodila ako duchovné dieťa zboru Cirkvi bratskej na Cukrovej 4 v Bratislave (pozri tu). Bolo potrebné vytvoriť nové miesto stretnutia, kde by ľudia mohli nachádzať Boha v kultúrne prístupnom a zrozumiteľnom vyjadrení evanjelia. Vytvoriť miesto pre nenáboženského človeka. Človeka hľadajúceho zmysel svojho života. Človeka, ktorý si kladie otázky o sebe samom, o svete v ktorom žije i o Bohu, ktorého tuší. Kaplnka je teda pokračovaním nášho spoločného tvorivého dobrodružstva. To, o čo sa usilujeme, sme si pred časom sformulovali takto:

V prostredí otvorených možností, neistoty a duchovného hľadania ako súčasť svetového kresťanstva chceme byť hodnoverným vyjadrením biblického zjavenia Trojjediného Boha súčasnému človeku: prinášať inšpiráciu k osobnej viere, napomáhať k duchovnému rastu. Podporovať utváranie stabilných rodín, založených na vernej láske, kde sa odovzdávajú hodnoty poctivosti, pravdivosti a zodpovednej slobody. Tvoriť spolu živú komunitu, prepojenú osobnými vzťahmi v podporných skupinách, založenú na étose jednoty v rozmanitosti. Žiť autentické svedectvo o Božej skutočnosti, a obnovovať ním nádej na zmysel ľudskej existencie. Vnášať do všetkých sfér spoločnosti ducha evanjelia.

Sme kresťanským spoločenstvom protestantského typu. Zdôrazňujeme nevyhnutnosť osobného rozhodnutia pre vieru. Kresťanstvo sa podľa našej mienky nedá naučiť z katechizmu, vieru nemožno zdediť po rodičoch. K autentickému kresťanstvu vedie cesta osobného hľadania, rozhodnutia a nasledovania.

Spolu s ostatnými Kresťanskými tradíciami za mierku viery považujeme Sväté písma Starej a Novej zmluvy. Bibliu interpretujeme v zhode s ekumenickými doktrínami starokresťanských vierovyznaní: Apoštolského vyznania, Nicejsko-carihradského vyznania a Atanáziovho vyznania.

Pochádzame z evanjelickej a reformovanej tradície. Historicky nadväzujeme na prebudenecké hnutie, na Modrý kríž, Kristínu a Máriu Royové a na dedičstvo Jednoty bratskej. Jej posledným biskupom bol Ján Ámos Komenský. Jednota bratská zanikla pod protireformačným tlakom. Komenský vtedy povedal, že zánik tej malej jednoty neľutuje, Bohu totiž ide o veľkú jednotu, v ktorej sa stretnú všetci kresťania a napokon k nej dospeje i celé ľudstvo.

V duchu Jána Ámosa i my cirkev chápeme ekumenicky. Každú cirkev, ktorá verí vo veľkonočné evanjelium, vo vtelenie Boha v Ježišovi Kristovi, v spásu cez jeho smrť a vzkriesenie, vnímame ako súčasť jedného celku. Sme iba jeho maličkou čiastkou.

Rozmanitosť nie je zlá, zlé je nepriateľstvo. Toto nepriateľstvo, žiaľ, pociťujeme dodnes. Cirkev v západnej Európe stratila dôveryhodnosť pre svoje kliatby, prenasledovania a náboženské vojny. To všetko v mene viery vo vlastnenie absolútnej pravdy. Ekumenické kresťanstvo je aktom pokánia za hriechy našich otcov. Bez neho nemôžeme dúfať, že európsky človek znova vezme evanjelium vážne.

 Stiahnuť brožúru  „Podvečerné bohoslužby“ – tu