Nebesia rozprávajú o Božej sláve, obloha hlása dielo jeho rúk. Týmito slovami sa nám prihovára devätnásty Žalm. Otvára tak tému, ktorá má v Biblii, ale i vo všetkých ostatných posvätných textoch svetových náboženstiev minimálny priestor: prírodu.
„Svetlo“ a „tma“. Dve typické prirovnania, ktoré ľudia už storočia používajú na rozlišovanie dobra a zla, nevinnosti a hriechu. Naše rozhodovanie často pripomína komplikované úvahy nad tajomnou šachovnicou.
Deň ubúda, kontúry vecí miznú, prichádza noc. A znova ráno, a znova noc. Prúd dní a nocí napokon vyústi do poslednej noci. V jej tme navždy zmizne všetko, kým som bol.