eventy

Prvá adventná homília
Slovo: Daniel Pastirčák
Zo záznamu António Srholec
Čítanie evanjelia: Táňa Pauhofová
Hudobná meditácia: Stroon

Zdá sa nám, že poznanie pochádzajúce zo skúsenosti
má prinajlepšom iba obmedzenú cenu.
Poznanie nanucuje schému a klame,
lebo schéma je nová v každom okamihu
a každý okamih je nové a ohromujúce
hodnotenie všetkého, čím sme boli.
Nech už viac nepočujem
o múdrosti starých ľudí, to radšej o ich šialenstve,
o strachu zo strachu a treštenia, o strachu z vlastnenia,
o strachu patriť inému či iným, patriť Bohu.
Jediná múdrosť v ktorú môžeme dúfať časom,
je múdrosť pokory: a tá je nekonečná.
Domov je tam odkiaľ človek vyšiel. Ako starneme,
svet je čoraz čudnejší, tvar sa komplikuje
mŕtvymi i živými. Nie sústredený okamih,
izolovaný, bez toho, čo bolo pred a po,
ale čas života planúci v každom okamihu.
A nie iba čas života jedného človeka,
ale čas starých kameňov, ktoré vzdorujú rozlúšteniu.
Je čas pre večer pri svite hviezd
i čas pre večer pri svite lampy
(večer s albumom fotografií)
Láska je najbližšia sama sebe,
keď na tu a teraz prestáva záležať.
Starí ľudia by mali byť objaviteľmi.
Na tu a teraz nezáleží.
A musíme byť stále a stále v pohybe,
k novému sústredeniu
na ďalšie spojenie, hlbšiu jednotu
cez temný chlad a prázdnu bezútešnosť,
hľa, vlna volá, vietor volá, nesmierne vody
čajky a delfína. V mojom konci je môj počiatok
T. S. Eliot: East Coker
Kristus nás uvádza do nepredstaviteľného konfliktu – zjednotenia pritikladov. Sám k sebe sa postavil s príkladnou dôslednosťou; žil svoj život až k trpkému koncu, bez ohľadu na ľudské konvencie, v opozícii voči tradícii, v očiach náboženských autorít svojej doby, bol najhorší z heretikov, v očiach svojej rodiny, blázon.
A my? Chceme imitovať Krista, a dúfame, že nás pred našim vlastným údelom uchráni.(...) Namiesto toho, by sme na seba vzali sami seba, teda svoj vlastný kríž, nakladáme na Krista naše nevyriešené konflikty.
C. G. Jung


A cieľom všetkého nášho hľadania
Je dosiahnuť bod, odkiaľ sme vyšli,
A poznať to miesto po prvý raz.
T.S. Eliot
Homília z cyklu Kohelet 7

Slovo Daniel Pastirčák
Čítanie z Koheleta Táňa Pauhofová
Hudobná meditácia Mišo Tolgyessy a Robko Kolár

Nádej skrátka nie je optimizmus, nie je to presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že niečo má zmysel, bez ohľadu na to ako to dopadne.
Václav Havel

Nádej je založená na skúsenosti. Na skúsenosti bezhranična v samotnom jadre našich ohraničení. Na skúsenosti bezčasovosti v samotnom strede času. Na skúsenosti toho, čo sa v minulých storočiach nazývalo Večný Život, ktorý je v samotnom jadre toho, čo dnes voláme smrteľným životom.
Jean – Yves Leloup
Homilia z Kaplnky

Slovo Pavol Jurčo

Hudba Jozef Lupták

Každé neriešiteľné protirečenie, každý nenapraviteľný rozpor ťa núti rásť pre to, aby si ho obsiahol. Hrčami svojich koreňov naberáš beztvarú zem, jej kremene i humus, a staviaš tak céder na slávu Božiu. Iba te chrámový stĺp došiel slávy, čo sa za dvadsať pokolení zrodil z opotrebovania – navzdory ľuďom. Aj ty sám ak chceš rásť, opotrebuj sa v rozporoch: Vedú k Bohu najkratšou cestou. Je to jediná cesta. Z toho vyplíva, že bolesťou rastieš, keď ju prijmeš.

Saint-Exupéry
Homília z cyklu Kohelet
Slovo Daniel Pastirčák

Čítanie z knihy Kohelet Táňa Pauhofová

Hudobná improvizácia Stroon

Charakter civilizácie moje ríše nespočíva v sýtosti pokrmu, ale v požiadavkách a horlivej práci. Nezrodil sa z vlastníctva vecí, ale z daru. Remeselník, o ktorého mi ide, je predovšetkým civilizovaný človek a neprestajne sa utvára v plodoch svojej práce. Za to sa stáva večným a nebojí sa smrti. Ale ten kto sám nič nevytvoril, môže svoj zrak živiť samou dokonalosťou a obklopovať sa prepychom kúpeným u obchodníkov, nezíska nič. Poznám tie zdegenerované pokolenia, ktoré nepíšu už vlastné básne, len ich čítajú, pokolenia ktoré už neobrábajú vlastné polia, ale spoliehajú sa v tom na otrokov.

Saint Exupéry

Boh zjavený Kristom nejestvuje v samote len sám pre seba. On nie je ani oceán, čo všetko pohlcuje, nie je ani osamotený vládca v nebi, ale je tajomstvom spoločenstva lásky; je realitou najúplnejšieho zjednotenia a najväčšej rozdielnosti zároveň. Ľudská bytosť je povolaná žiť v takomto spoločenstve; v tomto zjednotení, i rozdielnostiach, lebo ľudia zjednotení v Kristovi, tvoria jedno telo, súčasne však Kristus pristupuje ku každému jedinečným spôsobom.

Oliver Clément
Homília z obývačky z cyklu Kohelet

Slovo Daniel Pastirčák

Čítanie Táňa Pauho)fová
Hudobná meditácia Ronald Šebesta

Čo sa týka bohov máme vieru, a čo sa týka ľudí istotu, že na základe prirodzenej nevyhnutnosti každý z nich uplatňuje svoju moc, všade, kde môže. Nevymysleli sme tento zákon, a nie sme prvý, kto ho uplatňuje, zistili sme, že platí a budeme ho uchovávať, akoby mal trvať navždy; preto ho uplatníme aj teraz. Vieme, že aj vy, podobne ako všetci ostatní, by ste konali rovnako, keby ste mali takú moc ako my.
Hovorme radšej o tom čo je možné... Viete to rovnako ako my: ľudský duch je utvorený tak, že spravodlivosť sa skúma iba vtedy, ak je to rovnako potrebné pre obe strany. Ak je však jeden silný a druhý slabý, prvý niečo presadí a druhý to musí prijať.

Tukydides

Ľudstvo pochádza od jedného Autora a predstavuje jediný zväzok.
Ak zomrel človek, kapitola jeho života nebola vytrhnutá z knihy,
bola preložená do lepšieho jazyka.
Každá kapitola musí byť preložená.
Boh používa rôznych prekladateľov.
Niektoré texty sú preložené starobou, niektoré chorobou,
iné vojnou, či tragickou nehodou.
Božia ruka je však vo všetkých prekladoch.
Jeho ruka napokon zozbiera a spojí všetky roztratené listy,
pre tú jedinú knižnicu, kde každá kniha bude ležať
otvorená jedna pred druhou.
Žiadny človek nie je ostrov, uzavretý do seba,
každý je súčasťou kontinentu, patrí k pevnine.
Keď more odplaví hrudu, pevnina sa zmenší.
Smrť každého človeka ma umenšuje, lebo som súčasťou ľudstva.
Nepýtaj sa teda komu zvonia do hrobu, tebe zvonia.

John Donne 17. Meditácia
Z cyklu KOHELET 4.
Daniel Pastirčák

Čítanie Táňa Pauhfová

Kalvír - Ivan Šiller - Arvo Pärt

Ako sa však umenšuje a stráca budúce, ktoré ešte nejestvuje?
Alebo, ako rastie minulé, ktoré už nejestvuje?
Ako ináč, ak nie v duchu, ktorý to prevádza,
ak nie je v tom duchu troje vecí, totiž: očakávanie, pozorovanie a spomínanie?
Duch očakáva, pozoruje a spomína si tak, aby očakávanie prešlo pozorovaním na spomínanie.
Kto teda poprie, že budúce ešte nejestvuje?
A v duchu je jednako očakávanie budúceho!
Kto poprie, že minulé už nie je? V duchu je jednako spomienka na minulé!
Kto poprie že prítomný čas nemá trvania, lebo sa míňa v okamihu? Jednako trvá pozorovanie, ktorým budúce prechádza do minulosti
Augustín

Domov je tam odkiaľ človek vyšiel. Ako starneme,
svet je čoraz čudnejší, tvar sa komplikuje
mŕtvymi i živými. Nie sústredený okamih,
izolovaný, bez toho, čo bolo pred a po,
ale čas života planúci v každom okamihu.
A nie iba čas života jedného človeka,
ale čas starých kameňov, ktoré vzdorujú rozlúšteniu.
Je čas pre večer pri svite hviezd
i čas pre večer pri svite lampy
(večer s albumom fotografií)
Láska je najbližšia sama sebe,
keď na tu a teraz prestáva záležať.
Starí ľudia by mali byť objaviteľmi.
Na tu a teraz nezáleží.
A musíme byť stále a stále v pohybe,
k novému sústredeniu
na ďalšie spojenie, hlbšiu jednotu
cez temný chlad a prázdnu bezútešnosť,
hľa, vlna volá, vietor volá, nesmierne vody
čajky a delfína. V mojom konci je môj počiatok
T. S. Eliot: East Coker
Homília Pavol Jurčo

https://youtu.be/LKBJpHw67Uk

Improvizácia Rony Šebesta

S výnimkou tých, ktorých duša
patrí bezvýhradne Kristovi,
všetci väčšmi alebo menej
pohŕdajú nešťastnými,
hoci takmer nikto
si to neuvedomuje.

Simona Weil

Hovorme radšej o tom čo je možné... Viete to rovnako ako my: ľudský duch je utvorený tak, že spravodlivosť sa skúma iba vtedy, ak je to rovnako potrebné pre obe strany. Ak je však jeden silný a druhý slabý, prvý niečo presadí a druhý to musí prijať.

Tukydides
Pokračujeme v druhom cykle homílií z obývačky!
https://youtu.be/DUviFHd68Y8

Homília z cyklu Kohelet 3.
Daniel Pastirčák

Povinnosti a záväzky máme iba voči tomu, kto nám je cudzí: dôvernému priateľovi sme naklonení, plní lásky. Tomu, kto predstupuje pred Tvár, sa až v plnosti božej prítomnosti, svet stáva celkom prítomným. Je ožiarený večnosťou - taký človek teda môže povedať "ty" Tomu, v kom majú všetky bytosti svoje bytie, a zahrnúť ich tak všetky jedným razom. Potom tu už nie je žiadne napätie medzi svetom a Bohom, je tu len jediná skutočnosť.
Martin Buber

Človeku bola udelená nová zodpovednosť. Už sa nemôže vyhovárať na svoju malosť a ničotnosť, pretože temný Boh mu vložil do rúk atómovú bombu a chemické zbrane a dal mu moc vyliať na svojich spolu-tvorov apokalyptické ampule hnevu. A keďže mu bola zverená takmer božská moc, nemôže zostávať naďalej slepý a nevedomý. Musí sa dozvedieť niečo o Božej prirodzenosti a o metafyzických procesoch, ak má porozumieť sám sebe a tak dosiahnuť poznanie Boha.
C. G. Jung

Môj argument proti Bohu bol, že vesmír sa mi javil ako krutý a nespravodlivý. Odkiaľ som však vzal tú ideu: „spravodlivý“, „nespravodlivý“? Človek nenazve čiaru krivou, ak nemá predstavu priamky. S čím som porovnával svet, a nazýval som ho nespravodlivým? Ak je celý tento obraz zlý, od A až po Z, prečo, a ako som sa mohol, ako súčasť toho obrazu, cítiť s ním v tak hlbokom rozpore?
C. S. Lewis

Duch nie je v ja, je medzi ja a „ty“. Nie je ako krv, ktorá v tebe prúdi, je ako vzduch, v ktorom dýchaš. Človek žije v duchu, iba ak je schopný odpovedať svojmu Ty. A schopný odpovedať je len pokiaľ vstupuje do vzťahu celou bytosťou. Len vďaka sile, ktorá mu umožňuje vstupovať do vzťahu, je človek schopný žiť v duchu.
Martin Buber
Bohoslužby s eucharistiou
Podľa počasia - vonku alebo vnútri, uvidíme a rozhodneme sa na mieste. Rúška sú povinné.

Slovo Daniel Pastirčák

Podobne ako by sme o mudrcovi mohli povedať, že je tým, ktorému chýba múdrosť (hlupákovi nič nechýba), mystik je ten ktorému chýba bytie. Nie je to vari najvlastnejšia charakteristika človeka: súcno, ktorému chýba Bytie?

Jean- Yves Leloup

Bolo to na jednom koncerte, hrali nádhernú starú hudbu, a vtom sa mi v piáne, medzi dvoma taktami, hranými na drevených dychových nástrojoch, náhle znovu otvorila brána k onomu svetu, letel som nebom a uzrel Boha pri diele, trpel som blaženou bolesťou a už som sa nebránil ničomu vo svete, ničoho vo svete som sa už nebál, so všetkým som bol zmierený, všetkému som odovzdával svoje srdce. Netrvalo to dlho, možno štvrťhodinu, ale vrátilo sa to v snoch onej noci a od tej doby po všetky tie pusté dni občas ukradomky zažiarilo, videl som to tu i tam prechádzať mojím životom ako zlatú božskú stopu, temer vždy hrubo zanesenú bahnom a prachom, hneď nato znova osvetľujúcu cestu zlatými iskrami akoby sa už nikdy nemala stratiť, no predsa čoskoro znova stratenú v hlbinách.

(Herman Hesse Stepný vlk)

Nezáleží na nás, či budeme veriť v Boha, je však našou úlohou, aby sme svoju lásku nevenovali falošným bohom. Neveriť, že budúcnosť je miestom dobra, ktoré nám prinesie naplnenie. Budúcnosť je z tej istej látky ako prítomnosť. Dobre vieme, že všetok majetok, bohatstvo, moc, úcta, všetky naše znalosti, láska či úspech, nás nedokážu uspokojiť. A predsa si myslíme, že jedného dňa keď toho všetkého budeme mať o trochu viac, budeme spokojný.
Nikto nie je dlho spokojný iba preto že žije. Vždy chceme niečo viac. Chceme žiť pre niečo. Ak si neklameme, vieme, že na tomto svete nie je nič, kvôli čomu možno žiť. Predstavme si všetky naše túžby uspokojené. Po istom čase by sme boli neuspokojení, chceli by sme niečo iné a boli by sme nešťastní, že nevieme, čo máme chcieť. Záleží od každého človeka, aby svoju pozornosť upriamil na túto pravdu

Simona Weil
Bohoslužba Kaplnky Slovo Daniel Pastirčák

To že človek je produktom príčin, ktoré nevedia nič o dôsledkoch svojho pôsobenia; že jeho pôvod, jeho rast, jeho nádeje i obavy, jeho lásky a presvedčenia nie sú ničím iným než dôsledkom náhodného hmýrenia atómov; že žiaden oheň, žiadne hrdinstvo, žiadny vzlet myšlienok ani citov nemôže individuálny život zachovať až za hrob; že všetka námaha vekov, všetka zbožnosť.... všetka poludňajšia žiarivosť ľudského génia je predurčená k zániku... všetko toto, ak aj nie úplne bez diskusie, je natoľko isté, že každá filozofia ktorá to odmieta neobstojí. Iba obklopený lešením týchto právd, len na pevných základoch neústupného zúfalstva, môže byť príbytok duše bezpečne budovaný
Bertrand Russell

Ó temno, temno, temno. Všetci kráčajú do temnoty,
do prázdnych medzihviezdnych priestorov, prázdni do prázdna,
kapitáni, obchodní bankári, významní literáti,
štedrí patróni umenia, štátnici, vladári,
význační štátni úradníci, predsedovia mnohých výborov,
baróni priemyslu i malí podnikatelia, kráčajú do temnoty,
stemneli Slnko a Mesiac a Ghotajský almanach
a Burzový spravodaj i Zoznam významných,
vychladol rozum, stratil sa zmysel činnosti.
My všetci kráčame s nimi na tichom pohrebe,
Pohrebe nikoho, lebo niet koho pochovávať.
I riekol som duši svojej, buď pokojná a daj temnu prísť k sebe,
bude to temno Boha. Ako v divadle,
počuť duté dunenie krídel, keď sa trie tma o tmu
a vieme, že hory a stromy, ďaleká panoráma,
a malá pyšná fasáda – všetko sa odsúva.
T. S. Eliot

Padla na mňa strašná únava. A zdalo sa mi jednoduchšie priznať si, že som ako Bohom opustený. Lebo som sa cítil bez svorníka a nič sa už vo mne neozývalo. Zmĺkol hlas hovoriaci v tichu. A keď som vyšiel na najvyššiu vežu, zamyslel som sa: „Načo tie hviezdy?“ A pohľadom premeriavajúc svoje panstvá, pýtal som sa: „Načo tie panstvá?“ A ako stúpal žalospev z usínajúceho mesta, dával som si otázku: „Načo ten nárek?“ Bol som stratený ako cudzinec v nesúrodom dave, nepoznajúci jeho reč. Bol som ako oblek, z ktorého sa ktosi vyzliekol. Strhaný a sám. Podobal som sa neobývanému domu.
Tak aj tá najprudšie vyprýštená bazilika – ak niet nikoho, kto by ju pozoroval v jej celku, kto by v nej vychutnal ticho a prisúdil jej význam v rozjímaní svojho srdca – je už iba súhrnom skál
Spoznal som nudu, ktorá prichádza predovšetkým, keď stratíme Boha.
Antoine de Saint Exupéry