eventy

Bohoslužba s eucharistiou

Homília: Daniel Pastirčák

Prichádza mi na um obraz človeka, ktorý kope studňu a natrafí na prameň. Nestačí o prameni a o vode iba rozprávať, treba hĺbiť vlastnú studňu, dostať sa k živej vode, ktorá je celkom naspodku, no zároveň stúpa nahor, k nám. Hĺbením voda nevzniká, ale práve hĺbenie nám umožní, aby sme sa stretli s tou stúpajúcou vodou.

Jean Yves Leloup

Zdá sa nám, že poznanie pochádzajúce zo skúsenosti
má prinajlepšom iba obmedzenú cenu.
Poznanie nanucuje schému a klame,
lebo schéma je nová v každom okamihu
a každý okamih je nové a ohromujúce
hodnotenie všetkého, čím sme boli.

Nech už viac nepočujem
o múdrosti starých ľudí, to radšej o ich šialenstve,
o strachu zo strachu a treštenia, o strachu z vlastnenia,
o strachu patriť inému či iným, patriť Bohu.
Jediná múdrosť v ktorú môžeme dúfať časom,
je múdrosť pokory: a tá je nekonečná.

T.S. Eliot

Ak má odlúčené srdce stáť na tom najvyššom, musí stáť na ničom, lebo práve v tom spočíva najvyššia schopnosť prijímať.
Keď chcem písať musím zmazať všetko, čo je na tabuli napísané. A nikdy sa mi tabuľa nebude hodiť tak dobre k písaniu, ako v prípade, keď na nej nebude napísané vôbec nič.
Podobne, ak má Boh do môjho srdca písať na to najvyššie, musí všetko, nech je to čokoľvek, zo srdca odísť.

Keď odlúčenosť dospeje k tomu najvyššiemu, duša v poznaní stráca svoje poznanie, v láske stráca svoju lásku, vo svetle stráca svoje svetlo.
Chudobní duchom sú tí ktorí Bohu ponechali všetky veci tak ako ich mal, keď sme ešte neboli

Majster Ekhardt
Bohoslužby Kaplnky
Homília Jana Camara

S pokorou je jeden problém: Nedá sa s ňou pochváliť.
Gene Brown

„Pokora je schopnosť vnímať s úctou aj najmenšie veci života.“
Albert Schweitzer

„Pokora srdca nežiada, aby si sa pokoroval, ale aby si sa otvoril. Práve ona je kľúčom k zmene. Až potom môžeš dávať a prijímať.
„Pokora nie je podriadenosť voči ľuďom, ale voči Bohu.“
Antoine de Saint-Exupéry

„Pokora, ak je skutočná, je prinajmenšom práve tak znakom vnútornej sily ako odvaha.“
Viktor Frankl
Bohoslužby Kaplnky

Homília Jana Camara

„Děkuji za nezdar, ten naučí mne píli, bych mohl přinést dar, byť nezbývalo síly. Pro sladkost usnutí, děkuji za únavu, za ohně vzplanutí i za šumění splavu. Děkuji za žízeň, jež slabost probudila, děkuji za trýzeň, jež zdokonalí díla.

Karel Kryl

„Nezľakni sa samoty a opustenosti svojho najvnútornejšieho väzenia, ktoré je zdanlivo naplnené bezmocnosťou, únavou a prázdnotou. Tvoje väzenie sa len zatvára pred ničotnou konečnosťou. Božie mlčanie, jeho nesmierna tichosť ťa napĺňa slovom bez slov, napĺňa ťa ním, ktorý je všetko nad všetkým.“

Karl Rahner

Únava nás vybízi, abychom se začali věnovat tajemství světa a člověka a abychom je proste vnímali, aniž bychom je chtěli měnit. Únava nás vede k pokorě, ve které uznáme vlastní hranice. Únava nás otvíra tomu, co není v našem živote povrchní a prvoplánové.

Anselm Grun
Bohoslužby Kaplnky

Slovo: Juraj Adamuščin.

"Kdekoli je duše prostřednictvím nějakého numinózniho zážitku uvedena do silného rozkmitu, vzniká nebezpečí, že se přetrhne nit, na které je člověk zavěšen."

A. Jaffé, Spomínky, sny, myšlenky C.G.Junga


„Účinek, který zamýšlím, je ustavení dušeního stavu, v němž můj pacient začne experimentovat se svou podstatou, stavu, v němž už nic není provždy dáno a beznadějně zkaměnělé, stavu plynutí, změny a vznikání."

C.G.Jung

„Kristus se zcela podobá uměleckému dílu. Neučí nás vlastně ničemu, ale octneme-li se v jeho přítomnosti, stává se z nás něco. A každý je předurčen, aby se před ním octl. Alespoň jednou za svůj život kráčí každý člověk s Kristem do Emauz.”

Oscar Wilde


“Ten, kto znesie okamih prázdna, buď dostane nadprirodzený chlieb, alebo padne. Toto riziko je strašné, treba sa však naňho odhodlať; a rovnako sa treba odhodlať na chvíľu, keď niet nádeje. Netreba sa však do toho vrhať.”

Simone Weil

„Celý blok sa zaplnil ľuďmi, čo sa do Bratislavy prisťahovali len nedávno. Odlepili sa od všetkých tých generácií nevzdelaných mravcov z malých dediniek, kde sa muži a ženy zásadne brali medzi svojimi a svorne nenávideli tých z ostatných chotárov, kde prežúvali zem a trávu a občas aj kus mäsa. Kde sa navzájom sledovali a obmedzovali a potichu si závideli a pili spolu. A pili a ešte raz pili. A všetko, čo sa nejako odlišovalo, okamžite rozdupali. A nevideli si ďalej od nosa, lebo ani nechceli. Najviac zo všetkého sa báli cudzieho. A nemali radi zmeny a novoty a kadejaké modernosti, ktoré občas privialo z mesta... A ešte raz pili.
Vždy ma takíto ľudia zaujímali.
Môj sused Igor ma raz (pri pití) prekvapil svojou teóriou. Tvrdil, že sa vždy nájde ktosi, kto v sebe sústredí všetky odchýlky, úchylky a rozpory predošlých generácií, čo kdesi bublú pod povrchom. Temný prúd. Aj v Biblii židia raz do roka rituálne vyháňali capa do púšte, predstavoval ich hriechy, ktorých sa zbavovali.
Takýto človek jedného dňa zistí, že je iný. Odíde do veľkého mesta, vyštuduje, stane sa inžinierom, umelcom, psychológom – preruší rodinné putá, reťaze ľudí skláňajúcich sa k zemi. Predzvesťou príchodu rodinného Spasiteľa, rodinnej Čiernej ovce, rodinného Capa zvyčajne býva niekoľko samovrahov či ťažkých alkoholikov v predošlej generácii – to sú nedokonalé, nedokončené modely, čo ešte nemajú vychytané muchy. Aj Igorov strýko sa obesil v štyridsiatke na dvere v kuchyni, ktorú sa predtým pokúsil podpáliť. Očisťovanie rodiny posúva svet dopredu. Homosexuálni spasitelia. Abstraktní maliari, ktorých dedovia nevedeli písať. Oslobodení nevoľníci, čo z dávnych storočí vhupli rovno do toho v poradí dvadsiateho. Smradľavého a brutálneho.
Toto je to veľké mesto, prosím pekne. To sú tie nástrahy a tá skazenosť. Chvalabohu!“

Peter Krištúfek, Dom hluchého
Bohoslužby s eucharistiou

Slovo Daniel Pastirčák

O polnoci človek čo chcel byť askétom vyhlásil:
„Je čas, aby som opustil svoj dom
a išiel hľa dať Boha.
Ach kto ma to tak dlho držal v klame?“

Boh zašepkal: „Ja,“ ale človek mal uši zapchané
Jeho žena ležala so spiacim dieťaťom pri prsiach a pokojne driemala na okraji postele.

Muž sa spýtal: „Aký ľudia ma to tak dlho balamutili?“
Hlas opäť riekol: „Aj oni sú Boh,“ ale muž nepočul.

Dieťa zaplakalo zo sna túliac sa k matke.
Boh rozkázal: „Stoj blázon, neopúšťaj svoj dom.“
Ale on stále nepočul.

Boh si vzdychol a ťažkal si : Prečo sa služobník môj vydáva hľadať ma, a pri tom ma opúšťa.

Thákur

Deň za dňom sa môj vonkajší človek rozpadá, a ten vnútorný, človek neba, sa rodí a rastie...
Cítime na sebe jeho pohľad, a naše duše v okamihu ožívajú pod dotykom jeho prstu. Ten záblesk ohňa je naša samota; viaže nás však k naším bratom. To je oheň, ktorý od Letníc oživuje mystické Telo: Každý kresťan je zároveň pustovníkom i celou cirkvou...
Zostáva nám poznať tajomstvo, že vaše srdce je mojou pustovňou, a že jediný spôsob ako môžem odísť na púšť, je niesť vaše bremeno a vám ponechať to svoje.

Thomas Merton

ikona tkáča

byť zdrapom handry
byť chumáčom vetchých nití
byť neprehľadným tkanivom
zväzkom farieb pachov tvarov
byť vpísaný v osnovnej mriežke
priestoru a času nahou tvárou
byť zárodkom hlasu čakať kým
sa po písmenku celý vyslovím

byť človekom nie je málo

čakám ťa tichí člnok tkáča
zdrap handry pevnou cvernou
spoj s inými farbami a tvarmi
čo odišlo spoj s tým čo príde
doľahni na mňa ťarcha krosien
vtlač do vesmírnych krídiel
drobnú kresbu na svoj vzor
nech som slovo a ty veta
ty priamka ja v nej bod

nitka v gobelíne sveta
Bohoslužba Kaplnky

Homília Ján André

A teraz ťa, Pani, prosím — nie akoby som ti písal nové prikázanie, ale to, ktoré sme mali od začiatku — milujme sa navzájom. A to je láska: žiť podľa jeho prikázaní. To prikázanie, ktoré ste počuli od začiatku, je, aby ste žili v láske. Veď do sveta vyšlo mnoho zvodcov, ktorí nevyznávajú, že Ježiš Kristus prišiel v tele. To je ten zvodca a antikrist.

2 Epištola Jána


Ak toto urobil náš Pán v zdaní, potom aj ja som len zdanlivo väzňom. Prečo som sa potom vydal na smrť, ohňu, meču, divokým zvieratám? Však blízko meču, blízko k Bohu; v spoločnosti divokých zvierat, v spoločnosti s Bohom. Len nech to je v mene Ježiša Krista, aby sme mohli trpieť spolu s Ním. Vydržím všetko, vidiac že On mi to umožňuje, On, ktorý bol dokonalým človekom.
Sv Ignác Antiochijský


Dokážeme sa ešte vcítiť do významu Petrovho výroku? Je to pre nás ťažké, pretože slovo "Kristus" sa stalo druhým Ježišovým menom. Ale keď Peter nazval Ježiša Kristom, slovo "Kristus" bolo stále len názvom pre povolanie. Predurčovalo ho to priniesť oslobodenie Izraela, premenu ľudských sŕdc a zavedenie Mesiášskej vlády mieru a spravodlivosti. Cez Krista sa mala naplniť história. Boh sa mal stať opäť Pánom ľudí; a svet sa mal zmeniť na miesto blaženosti. Všetko toto bolo ukryté v Petrových slovách "Ty si Kristus".

Paul Tillich
Bohoslužby Kaplnky

Homília Evanjelická farárka Anna Polcková

Slovo podstatne „pochádza od niekoho iného“ a je „zamerané na niekoho iného“ , je existenciou, ktorá je úplne cestou a úplne otvorenosťou. Bytie Ježiša ako Krista je úplne otvoreným bytím, bytím „od“ a „ku“, ktoré nikde nezdôrazňuje seba samého, a nikde nestojí iba na seba, toto bytie je čistým vzťahom...

Joseph Ratzinger

Jediný čin milosrdenstva je viac ako celý vesmír s jeho hviezdami. Lebo zatiaľ čo prvé patrí do rádu prirodzeného druhé patrí do rádu nadprirodzeného

Blaise Pascal


Sú chvíle keď musíme dať svoj hlas modlitbám, ktoré trpiaci človek nemôže vysloviť. V momentoch extrémnej bolesti, Božia láska zväčša nemôže byť vnímaná inak, ako prostredníctvom tela obyčajných ľudí ako som ja a ty. V tom zmysle sa naozaj môžme prejavovať ako Telo Kristovo.

Philip Yancey

Ak poznáme Boha bez toho, že sme poznali svoju biedu, dôjdeme k pýche.
Ak poznáme svoju biedu bez toho, že sme poznali Boha, dôjdeme k zúfalstvu
Ak poznáme Ježiša Krista, zostávame v strede,
lebo v ňom nachádzame aj Boha aj svoju biedu

Blaise Pascal
Z Cyklu SPRIEVODCA LABYRINTOM BIBLIE II
Slovo Daniel Pastirčák
Klub po bohoslužbe - diskusia o novom mieste pre Kaplnku

Jeden a ten istý Syn, náš Pán Ježiš Kristus, je dokonalý pokiaľ ide o jeho božskosť a rovnako dokonalý pokiaľ ide o jeho ľudskosť, pravý Boh a pravý človek, s duchovnou dušou a telom, tej iste podstaty s Otcom v božskosti, tej istej podstaty s nami podľa ľudskosti, vo všetkom nám rovný okrem hriechu.
Učíme uznávať jedného a toho istého Krista, v dvoch prirodzenostiach, nezmiešane, bez premeny a nerozdelene.

Chalcedonský koncil 451

Dataisti tvrdia, že človek, ktorý ešte stále uctieva smrteľníkov z mäsa a krvi, má príliš sentimentálny postoj k zastaranej technike. Homo sapiensje prekonaný algoritmus. Napokon, v čom je človek lepší ako sliepka? Náskok má iba v zložitosti informačných tokov. Človek je schopný vstrebať viac dát a spracovať ich lepšími algoritmami než sliepka. Povedané inak: Človek má hlbšie emócie a väčšie rozumové schopnosti, teda podľa súčasnej biologickej dogmy, má zložitejšie algoritmy a inteligenciu. Ak by sme dokázali vytvoriť systém na spracovanie dát, ktorý by bol výkonnejší než človek, nebol by taký systém nadradený človeku, podobne ako je človek nadradený sliepke?

Y. N. Harari – Homo Deus

Z náboženského hľadiska môžeme rozdeliť ľudstvo na dve obrovské hemisféry. Prvá časť vychádza z archaických náboženstiev, najmä Indie, kde všetko je jedno, všetko nakoniec splynie do jednoty v posvätnom kozme, všetko pohltí akási obrovská maternica kozmu ako „soľné bábiky v mori“, vyjadrené ich zaužívaným obrazom. Potom je tu hemisféra viac semitská, zastúpená židovským náboženstvom a islamom, kde Boh je v nebi, človek na zemi, a nemôžu úplne vstúpiť do vzájomného spoločenstva, ale Boh predkladá svoj zákon, človek ho musí zachovávať a zotrvávať v počúvaní Božieho Slova. Vzhľadom na to je kresťanstvo úplne jedinečné, lebo hlása, že človek je s Bohom zjednotený „bez rozdelenia“ a „bez splynutia“ (Ekumenický koncil v 4.storočí) Zjednotenie „bez rozdelenia“ zdôrazňuje duchovná hemisféra vychádzajúca z Indie, a zjednotenie „bez splynutia“ je to, za čím stojí hemisféra, ktorú som nazval semitská.
V tom spočíva obdivuhodná syntéza. Boh zjavený Kristom nejestvuje v samote len sám pre seba. Nie je oceánom, čo všetko pohlcuje, nie je osamotený v nebi, ale je tajomstvom spoločenstva lásky; je realitou najúplnejšieho zjednotenia a najväčšej rozdielnosti zároveň.

Oliver Clément
Slávnosť zoslania Ducha - Letnice
Bohoslužby Kaplnky

Krst a vstup do Kaplnky

Svet je rozbité zrkadlo,
vidíme iba úlomky, tvár sa nám stráca.
Sme odcudzení sami sebe – bojíme sa stretnúť so svojim ja. Unikáme do aktivity.
Sme odcudzení jeden druhému - človek sa človeku stáva predmetom na použitie.
Sme odcudzení civilizácii – je tu priepasť medzi rozumom a nádejou, ekonomikou a etikou.
Sme odcudzení vesmíru – podmanili sme si prírodu, v tom podmanení sme ju však stratili.

O Kaplnke

Duch nie je v „ja“, je medzi „ja“ a „ty“. Nie je ako krv, ktorá v tebe prúdi, je ako vzduch, v ktorom dýchaš. Človek žije v duchu, iba ak je schopný odpovedať prítomnému „Ty“. A schopný odpovedať je len pokiaľ vstupuje do vzťahu celou bytosťou. Len vďaka sile, ktorá mu umožňuje vstupovať do vzťahu, je človek schopný žiť v duchu.

Martin Buber

Tvár je zrkadlom mysle, a oči bez slov vyznávajú tajomstvá srdca.

Sv. Hieroným

To čo vieme o iných ľuďoch, sú iba naše spomienky na momenty, v ktorých sme ich poznali. Oni sa však odvtedy zmenili. Predstierať, že oni i my sme stále rovnakí, je užitočná spoločenská konvencia, ktorú je nutné z času na čas porušiť. Musíme pamätať na to, že každé skutočné stretnutie je stretnutím s cudzincom.

T. S. Eliot
Z Cyklu SPRIEVODCA LABYRINTOM BIBLIE.

ZAČÍNAME druhú časť SLB - Sprievodca svetom Novej zmluvy

Bohoslužby s Eucharistiou

Homília Daniel Pastirčák

Hlavnú úlohu v kresťanstve má učenie o mýtickom bohočloveku Ježišovi Kristovi, synovi božom, ktorý vraj zostúpil z neba na zem, podstúpil útrapy, smrť a potom vstal z mŕtvych, aby vykúpil ľudí od dedičného hriechu.

Filozofický slovník, MOSKVA 1972

Lebo čo za úžitok mali Aténčania z toho, že zabili Sokrata - dostali za to odplatu v hlade a morovej nákaze ? Alebo Samosania, čo dostali za upálenie Pythagora, keďže ich celá krajina bola v okamihu pokrytá pieskom ? Alebo Židia, že popravili svojho kráľa, keďže ich ríša bola im od onoho času odňatá ? Lebo Boh sa spravodlivo pomstil za oných troch múdrych :
Aténčania zomierali hladom,
Samosanov pohltilo more,
Židia boli zničení a zo svojej ríše vyhnaní, všetci žijú v roztratení.
Sokrates nie je mŕtvy pre Platona,
ani Pythagoras pre sochu Héry,
ani múdry kráľ pre nové zákony, ktoré dal".

(List stoického filozofa MARU, asi r. 75)

V tomto čase, v dobe povstania proti Pilátovi, žil Ježiš, múdry muž, ak ho vôbec možno pomenovať človekom. Robil celkom neuveriteľné činy a učil ľudí, ktorí s radosťou boli ochotní prijímať pravdu. Tak pritiahol k sebe mnohých Židov i Grékov. On bol Mesiášom a hoci ho Pilát, navedený predákmi nášho národa, odsúdil na smrť, predsa tí, ktorí ho od počiatku milovali, nestali sa mu nevernými. Lebo na tretí deň sa im opäť ukázal živý, ako Bohom poslaní proroci toto a tisíce iných podivuhodných vecí o ňom predpovedali. Až do dnešného dňa existuje kmeň kresťanov, ako sa podľa neho menujú.

Ananiáš zhromaždil vysokú radu, priviedol do nej Jakuba, brata Ježiša menovaného Kristom a niekoľkých iných, ktorých obvinili z potupovania zákona a dali ich ukameňovať.

(JOZEf FlÁVIUS. Židovské starožitnosti koniec 1.stor)

Tomu, kto hreší a ľudí privádza do hriechu, nedovoľuje sa konať pokánie. Baraita hovorí: Ježiš vykonával kúzelníctvo, zvádzal Izrael a privádzal ho k odpadnutiu.

(Talmud – Baraita Sanhedrin 107b)

Historik ako ja, hoci si ani nehovorí kresťan, uznáva, že už viac než 1900 rokov celá táto rozsiahla mozaika histórie sa neodolateľne usporadúva okolo života a postavy tohto najvýznamnejšieho muža...

H. G: Wels

Iba Kresťanstvo má Boha, ktorý sa na chvíľu stal ateistom

C. G. Chesterton

Medzi židmi náhle povstal muž, ktorý sa správal a hovoril tak, akoby bol Boh. Prehlasoval, že odpúšťa hriechy. Povedal, že stále existuje, nemá počiatok. Tvrdil, že na konci vekov bude súdiť svet.
Povedzme si to jasne: Medzi panteistami, ako sú napríklad Indovia, môže ktokoľvek povedať, že je časťou Boha alebo jedno s Bohom, tam by to nebolo nič čudné. Tento muž, však, keďže bol žid, nemohol mať na mysli Boha v tomto zmysle. Boh v jazyku židov znamenal bytosť mimo sveta. Znamenal toho kto všetko stvoril a je nekonečne odlišný od všetkého ostatného. Keď toto vezmete do úvahy, pochopíte, že to čo tento muž prehlasoval, je jednoducho najšokujúcejšie zo všetkého, čo kedy vyšlo z ľudských úst

C. S. Lewis