eventy

1. Adventná bohoslužba

RTTUÁL vytváranie adventného oltárneho obrusa
:
PRINES SI prosím na bohoslužbu MALÚ VEC, ČO SYMBOLIZUJE CESTU TVOJEJ VIERY (povedzme zápalka, odznak, známka, list, drobný predmet či kúsok látky fotografie, čokoľvek čo možno ľahko pár stehmi prišiť na látku)

Homília Jana Camara

Spravedlivě tedy Abraham, opustiv pozemskou rodinu svou, nasledoval Slovo Boží a jako poutník kráčel se Slovem, aby u Slova mohl mít příbytek. Spravedlivě též apoštolové, již vzešli z rodu Abrahamova, opustili člun a otce svého a nasledovali Slovo. Spravedlivě rovněž my, majíce stejnou víru jako Abraham..., následujeme Jeho. Neboť v Abrahamovi se člověk napřed naučil a uvykl následovat Slovo Boží

sv. Irenej, druhé storočie

Smysl života ve víře nemužeme posoudit v momentě, kdy ho prožíváme. Jelikož lidská existence je odpovědí na výzvu od Boha, je nutně v pohybu, takže jde vždy „jinou nohou“ kousek prěd sebou. Proto se musíme smířit s faktem, že přítomnosti plně porozumíme až později, možná až o hodně později. Chtít mít všechny odpovědi – a hned – znamená opouštět svět důvěry pro svět lidské kalkulace. ...Kolik z lidí, kteří jako by bezcílně bloudili, jednoho dne zjistí, že ve vém bloudění ve skutečnosti naslouchali skrytému volání, s nímž se k nim v jejich srdci obracel Poutník Bůh, výzvě tak nitěrné, že ji do té doby neuměl rozpoznat dokonca ani ten, jehož se týkala?

John z Taizé
Bohoslužby Kaplnky

Slovo: Robert Bezák

Zdá sa nám, že poznanie pochádzajúce zo skúsenosti
má prinajlepšom iba obmedzenú cenu.
Poznanie nanucuje schému a klame,
lebo schéma je nová v každom okamihu
a každý okamih je nové a ohromujúce
hodnotenie všetkého, čím sme boli.

Nech už viac nepočujem
o múdrosti starých ľudí, to radšej o ich šialenstve,
o strachu zo strachu a treštenia, o strachu z vlastnenia,
o strachu patriť inému či iným, patriť Bohu.
Jediná múdrosť v ktorú môžeme dúfať časom,
je múdrosť pokory: a tá je nekonečná.

T.S. Eliot

Dokonalé bytie je Boh. Všetko ostatné jestvuje len napoly, čiastočne, je v stave zrodu, zmiešané, skladá sa z možností. Boh však nie je zmiešaný, je jeden, nenesie v sebe možnosti, je úplnou skutočnosťou. Zato my sme pominuteľní, nachádzame sa v stave zrodu, predstavujeme možnosti, nejestvuje pre nás dokonalosť, teda úplne bytie. Ale ak kráčame od schopnosti k činu, od možnosti k uskutočneniu, podieľame sa na skutočnom bytí, dostávame sa o stupienok bližšie k dokonalému a božskému.

Herman Hesse
Slávnostné Bohoslužby k 30 výročiu Nežnej revolúcie

Piesne - Daniel Raus a priatelia

Slovo - Daniel Pastirčák

Sme generácia, ktorej márne vysvetľujete, čo bol komunizmus. Márne tvrdíte, že bolo zle. Márne predávate myšlienky o slobode prejavu, márne heroizujete Havla.
Toto je sloboda, ktorú ste nám zobchodovali na burzách v novembri 1989, aj keď s úrokmi. Toto je tá sloboda prejavu, kvôli ktorej vieme všetko, len to podstatné (napríklad kam idú naše peniaze) nie. Toto je čas, keď si zaplatím ďalší semester v škole, telefón a internát, a prečítam gorilu.
Odkedy sa snažím žiť uvedomelým občianskym životom, je furt len zle. Furt niekde privatizácia, furt niekde krádež, prepad, vražda. Tu máme zodpovednosť všetci alebo nikto. A podľa gorily sa zdá, že doteraz ju necítil nikto. Zobrali nám princeznú! Len nám neberte ideály...

Ján Kuciak ( z blogov)

Hovoríte: Dirigent orchestru – ale to slovo už nemá žiadny zmysel, lebo skutočný dirigent je ako kňaz. Aj on musí mať svoj chrám s veriacimi. Keď sa chrám zrúti, z veriacich sa stanú ateisti.
Keď môj učiteľ Komplenský prichádzal na pódium, všade zavládlo ticho. Preletel nás jediným pohľadom, mal neprítomný výraz, no poznal naspamäť každý riadok partitúry. Bol stelesnená hudba. A my sme ho celí šťastní nasledovali – celí rozochvení, aby sme uskutočnili obrad zázračnej premeny. Áno, aby sme premenili víno v krv a chlieb v telo. Pripadá vám to smiešne? Dúfam, že nie. Hudba je totiž posvätná, každý koncert je ako omša. Aký sme boli všetci šťastní, zabudli sme na všedné starosti, v očakávaní prvého pohybu taktovky sme boli ako jedno telo – jediný dych – len my a nástroje spojené v jedinú vitálnu silu.

Federico Fellini – Skúška orchestru

Všetko to čo je ohrozované časom, vylučuje zo seba jed lži a ilúzie,
lebo sa bojí smrti.
Preto niet lásky k pravde
bez výhradného pritakania smrti. Kristov kríž
je jedinou bránou poznania.

Simone Weilová

Nikdy sme sa na dirigenta nedívali, nebolo to potrebné, bol tam, a my sme to dobre vedeli – proste sme ho cítili – on bol v našom vnútri. Koľko lásky bolo medzi nami a dirigentom. Lásky, po ktorej dnes, ako vidíte, niet ani stopy. Medzi mnou a mojimi hráčmi je len nedôvera, stojíme jeden proti druhému. Pochybnosť, ktorá ničí vieru a potom prichádza nedostatok úcty – závisť, pohŕdanie a hnev, kvôli niečomu, čo je už dávno stratené a čo sa už nikdy neobjaví. Hráme spolu, no spája nás len nenávisť - ako v rozbitej rodine.

Federico Fellini – Skúška orchestru

Lebo človek musí vyjsť zo všetkých obrazov i sám zo seba, musí sa od toho úplne vzdialiť, pokiaľ chce a má prijať Syna a stať sa Synom v Otcovom lone a srdci.

Majster Ekhardt
Bohoslužby Kaplnky

Homília Miro Kocúr

Dnešní teologie nemůže být ani paní vševědoucí o Bohu, ani pedantkou, nesnášenlivou a stárnoucí učitelkou, nýbrž sestrou lidí v hledání pravdy, spojenkyní svobody, služkou životu. Nesmí se zabydlit v abstraktním světě, ale musí sestoupit z nebeských koturnů do tohoto světa. Otevřít se jeho otázkám i kritikám. Mít účast na nesmírném úsilí lidského ducha i nést starost o srdce člověka. (Josef Zvěřina)

Víc než kdy jindy si musí teologie uvědomovat, že není „vědou o Bohu“: Byla by jen napodobeninou přírodních a technických věd, ktoré jsou právě v myšlení o podstatném a nejpotřebnějším nejchudší. Má co do činění s tajemstvím člověka v Bohu a Boha v člověku. Nesmí přijmout metodu „rozložení na známé činitele“, nesmí podávat „důkazy“, ale bude vždy uctivě přistupovat k jedinečnosti Božích tajemství a hledat cesty, aby člověk došel k větší plnosti života z víry. Musí se stát dřív řečí s Bohem než mluvením o Bohu. (Josef Zvěřina)

V absurdním i krásném, nelítostném i nešťastném světě vyžaduje život víry víc než poznání; potřebuje moudrost. Ba víc než to: víra, a proto i nová teologie bude muset radikálněji vyslovovat a vyznávat primát lásky jako své východisko, průvodce i cíl. Také pro teologii platí, že je to přikázaní staré a přece nové (1Jan 2,7). (Josef Zvěřina)
Z Cyklu SPRIEVODCA LABYRINTOM BIBLIE

Bohoslužby s eucharistiou

Slovo Daniel Pastirčák

Goreckého pieseň z 3. synfónie Piesne Žalosti
zaspieva Eva Šušková

Predpoklad, že naše myšlienky sa naozaj vzťahujú k realite, si vyžaduje vieru.

K. G. Chesterton


Chybí mi víra, a proto se nikdy nemohu stát šťastným člověkem, vždyť šťastný člověk se nemusí obávat, že jeho život je nesmyslné bloudění k jisté smrti. Nezdědil jsem ani boha, ani pevný bod na zemi, odkud bych na sebe mohl upoutat boží pozornost. Nezdědil jsem pečlivě skrytou zuřivost skeptiků, vyprahlou mysl racionalistů ani horoucí nevinnost ateistů. Proto se neodvažuji hodit kámen po žene, která věří věcem, o nichž já pochybuji, či po muži, který pochybnost uctívá, jako kdyby i ji neobklopovala temnota. Ten kámen by zasáhl mě samého, neboť o jedné věci jsem pevně přesvědčen: že lidská potřeba útěchy je neukojitelná.

Stig Dageman

To že človek je produktom príčin, ktoré nevedia nič o dôsledkoch svojho pôsobenia; že jeho pôvod, jeho rast, jeho nádeje i obavy, jeho lásky a presvedčenia nie sú ničím iným než dôsledkom náhodného hmýrenia atómov; že žiaden oheň, žiadne hrdinstvo, žiadny vzlet myšlienok ani citov nemôže individuálny život zachovať až za hrob; že všetka námaha vekov, všetka zbožnosť.... všetka poludňajšia žiarivosť ľudského génia je predurčená k zániku... všetko toto, ak aj nie úplne bez diskusie, je natoľko isté, že každá filozofia ktorá to odmieta neobstojí. Iba obklopený lešením týchto právd, len na pevných základoch neústupného zúfalstva, môže byť príbytok duše bezpečne budovaný

Bertrand Russell

Odkiaľ sa však berie táto viera? Nemá pôvod v rámci skúsenosti sveta, ale v slobode človeka. Človek, ktorý si skutočne uvedomí svoju slobodu, získavá zároveň istotu o Bohu. Sloboda a Boh sú neoddeliteľný. Prečo?
Som si istý: vo svojej slobode tu nie som cez seba samého, ale som si darovaný, lebo si môžem chýbať, a nedokážem si svoje slobodné bytie vynútiť.
Boh je istý, nie ako obsah nášho vedomia, ale ako prítomnosť pre existenciu.

Karl Jaspers

Viera je totiž paradoxná v tom, že jednotlivec pre ňu znamená viac ako to, čo je všeobecné. Toto sa však môže stať iba opakovaním pohybu, totiž tak, že jednotlivec, ktorý je súčasťou všeobecného, sa izoluje nad to, čo je všeobecné. Ak toto nie je viera, potom je Abrahám stratený a viera na svete nikdy nebola, lebo tu bola vždy.

Soren Kierkegaard
Bohoslužby Kaplnky

Homília Zuzana Mojžišová

Jsme povinni pilně zkoumat, které ze cností se nám hlavně nedostávají a které jsou nejobtížnější pro nás k osvojení. Měli bychom se snažit zjistit, které hříchy nás nejvíc pronásledují, také čas a okolnosti, kdy jim nejčastěji podléháme. V době boje měli bychom mít útočiště v Bohu s dokonalou jistotou, že vytrvale přebýváme v přítomnosti jeho Božského majestátu. V pokorné adoraci měli bychom Mu sdělit naše zármutky a naše chyby a v lásce Jej poprosit o přispění milosti. V naší slabosti nalézáme v Něm sílu.

(Brat Vavrinec Nicholas Herman, Praxe Boží přítomnosti, 17. st.)


Lebo ak človek ktorý vládne, nevládne predovšetkým svojmu vlastnému telu, je smiešny uzurpátor.
Tak je to i s láskou. Lebo je ilúziou, že ju stretneme, keď robí prvé kroky. A mýli sa ten, kto blúdi v živote, aby sa nechal pripútať, zakúsiac v krátkych poblúzneniach zmätok svojho srdca, dúfajúc, že stretne vášnivú lásku, ktorá ho rozpáli na celý život... Lebo nemá význam, čo nie je výstupom alebo cestou. Ak sa zastavíš, nájdeš iba nudu, keďže krajina ťa už nemôže nič naučiť. A odvrhneš ženu, hoci najskôr treba odvrhnúť teba samého.

Antoine de Saint – Exupéry

V láske sa ľudia odvažujú bezo zvyšku navzájom uviesť v pochybnosť, aby prenikli k svojmu počiatku tým, že sa v neúprosnom presvetľovaní stávajú pravdivými.

Karl Jaspers
Bohoslužby Kaplnky na Gymnáziu C. S Lewisa

Návšteva priateľa Pavla Jurču absolventa teológie

Slovo Pavol Jurčo

Nech si ktokoľvek, vstúp, vstúp
Tulák, zbožný, či ten čo si život užíva
Čokoľvek sa s tebou deje
Vstúp i keď si porušil posvätný sľub
Pochoval nádej zaživa
My neputujeme do beznádeje
Vstúp, nič ešte ukončené nie je, vstúp

Rumi

Kristov kríž je protipólom Adamovho jednania v raji: zatiaľ čo Adam svoju nedôverou a nevernosťou ruší pôvodnú rajskú intimitu medzi človekom a Bohom, Ježiš osvedčí svoju dôveru a zachová vernosť a poslušnosť aj v temnote opustenosti, ktorá je plodom a obrazom priepasti odcudzenia, pre ktorú Písmo volí slovo “hriech”.

Tomáš Halík

Písmo nám ponúka niečo omnoho lepšie ako je racionálna istota a to úplne odlišný spôsob poznania: intímny vzťah, cestu tmou, cestu na ktorej si sami pre seba musíme objaviť, že milosť, láska, milosrdenstvo a odpustenie sú absolútne nevyhnutné pre prežitie - vo svete vždy navždy neistom.

Richard Rohr
Bohoslužby z cyklu SPRIEVODCA LABYRINTOM BIBLIE II.

Druhá nedeľa na Gymnáziu C. S. Lewisa

Slovo Daniel Pastirčák

K duchaprázdným, neživotním, mechanickým systémům, které s lidmi nakládají, tak jako kdyby šlo o věci, a proto s jedním nakládají jako s druhým, neznal Kristus shovívavosti; pro něho nebylo zákonů; byli pouze výjimky, jakoby kterýkoliv člověk nebo kterákoliv věc byly na světě jedinečné!

Oscar Wilde

Istý teológovia diskutujú o dedičnom hriechu, čo je však v skutočnosti jediná časť Kresťanskej teológie ktorú možno priamo dokázať. Popierajú ľudský hriech, ktorý môžu vidieť priamo na ulici. Najväčší svätci i najväčší skeptici, berú predpoklad zla za základné východisko všetkých svojich argumentov.

G. K. Chesterton

Dve veci naplňujú myseľ stále novým narastajúcim obdivom, čím častejšie sa nimi myseľ zaoberá: Hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne. (...) Ani jednu ani druhú nemusím hľadať, ako čosi zahalené v temnotách, v nadzmyselnosti, mimo môj obzor, ako čosi čo môžem iba tušiť; vidím ich pred sebou a spájam ich bezprostredne s vedomím svojej existencie. (...)
Práve toto morálne určenie, nekonečne zvyšuje moju hodnotu.

Immanuel Kant

Oko, ktorým vidím Boha, je to isté oko, ktorým Boh vidí mňa. Moje oko a Božie oko - to je jedno oko a jedno videnie a jedno poznanie a jedna láska.

Majster Eckhart

Keď hovoríme o poznaní Boha, iniciatíva vždy leží na Božej strane. Ak on neodhalí sám seba, niet veci ktorú by si mohol urobiť, aby si ho našiel. A naozaj, niektorým ľuďom dá poznať zo seba ďaleko viac než iným. Nie pre to, že by boli jeho obľúbencami, ale pre to, že je nemožné, aby zjavil sám seba človeku, ktorého myseľ a charakter sú v zlom stave. Podobne slnečný jas, hoci nemá obľúbencov, nemôže svoje svetlo odraziť v zaprášenom zrkadle tak jasne ako v zrkadle čistom.
Nástrojom, cez ktorý vidíte Boha je celá vaša bytosť. Ak ľudská bytosť nie je udržiavaná v čistote a priezračnosti, jej vnímanie Boha bude nejasné – ako mesiac pozorovaný cez špinavý ďalekohľad.

C. S. Lewis
Z cyklu SPRIEVODCA LABYRINTOM BIBLIE II.
O akom kráľovstve hovoril Ježiš?

Bohoslužby s eucharistiou

Homília Daniel Pastirčák
slovo privítania riditeľ Bilgymu Peter Fígel

PRVÝ KRÁT JE KAPLNKA NA GYMNÁZIU C: S. LEWISA
Haanová 28. Dúfam, že tam trafíte :)

S obrazom tej Lásky
a hlasom toho Volania

neustaneme v hľadaní
a cieľom všetkého nášho hľadania
je dosiahnuť bod, odkiaľ sme vyšli,
a poznať to miesto po prvý raz.
Cez nepoznanú no zapamätanú bránu,
kde zvyšok zeme, ktorý zostáva odhaliť,
je to čo bolo na počiatku;
pri prameni najdlhšej rieky
hlas ukrytého vodopádu
a deti v korune jablone
nepoznané, lebo ich nikto nehľadal,
ale začuté, napoly začuté v tichu
medzi dvoma vlnami mora.

T. S. Eliot

Čo je natoľko tvoje ako ty sám, a čo je tak málo tvoje ako ty sám? To najvlastnejšie – čo jediné nám naozaj patrí: vlastné Ja – je súčasne najmenej naším vlastníctvom, lebo práve svoje Ja nemáme od seba ani pre seba. Vo svojom vlastnom bytí si nepatrí, prichádza k sebe samému, iba keď sa vzďaľuje od seba a keď vo vzťahu nachádza seba samého vo svojom skutočnom pôvode.

Joseph Ratzinger

Hriech, ktorý v sebe nosíme,
z nás vychádza
a šíri sa naokolo ako nákaza.
Preto keď sme nahnevaní,
hnevá sa aj naše okolie.
Alebo od vyššieho k nižšiemu:
zlosť vyvoláva strach.
V kontakte s úplne čistou bytosťou
však dochádza k premene
a hriech sa stáva utrpením.

Simone Weilová

Ak porozumieme Božej láske k nám, radi budeme k nemu prichádzať ako bezmocní chudáci. Nikdy sa za svoju biedu hanbiť nebudeme. No bieda je pre nás užitočná len vtedy ak u Boha nehľadáme nič iné iba milosrdenstvo. Ak veríme, že dokonalosť jeho moci sa prejaví v našej slabosti, môžme sa radovať i zo svojej budúcnosti. Najistejšie znamenie, že sme v srdci pochopili Božiu lásku, je ocenenie našej vlastnej chudoby, vo svetle jeho nekonečného milosrdenstva

Thomas Merton

V ľudskom živote sú dva okamihy dokonalej nahoty a čistoty: narodenie a smrť. Zbožňovať Boha v ľudskej podobe a nepoškvrniť pri tom jeho božskosť, môžeme len ako rodiaci sa alebo umierajúci.

Smrť: Okamžitý stav bez minulosti i budúcnosti. Nevyhnutný pre prístup k večnosti

Filozofovať znamená učiť sa umierať. Modliť sa je ako umieranie.

Simona Weilová
SPRIEVODCA LABYRINTOM BIBLIE II. časť 3.
O Trojjedinosti Boha

Kaplnka naposledy v A4.

Homília: Daniel Pastirčák

Tak nemlč, vykroč už zo seba
Škrupina okolo teba praská
Poznám tvoje meno
A moje meno je láska

Ivan Štrpka


Kristov život je práve taký, aký musí byť, ak ide o život Boha a zároveň človeka. Je to symbol, spojenie heterogénnych pováh – asi také, ako keby sa spojili Jób a Jahve v jednej osobnosti. Jahveho zámer stať sa človekom, zámer čo vyplynul zo zrážky s Jóbom, sa napĺňa v Kristovom živote a utrpení.

C. G. Jung

Všeobecná viera teda je tá, aby sme ctili jedného Boha v Trojici, a Trojicu v jednote bez miešania osôb a bez oddeľovania podstaty. Iná je totiž osoba Otca, iná Syna, iná Ducha svätého, ale Otcovo Synovo i Ducha svätého je jedno Božstvo, rovnocenná sláva, spoločná velebnosť. Aký je Otec, taký je i Syn, taký i Duch svätý. Nestvorený Otec, nestvorený Syn, nestvorený i Duch svätý. Nezmerný Otec, nezmerný Syn, nezmerný i Duch svätý, a predsa nie traja veční, ale jeden večný, a nie traja nestvorení, ani traja nezmerný, ale jeden nestvorený a jeden nezmerný.

Atanáziové krédo

Paradox učenia o Trojici – „Jedna podstata – tri osoby“ súvisí s problémom absolútneho a relatívneho a vyzdvihuje absolútnosť relatívneho, teda toho, čo má vzťah.

Joseph Ratzinger