eventy

Odvaha pokory

22december
Bohoslužba 4. Advent

Slovo Daniel Pastirčák

Na oltárny obrus budeme prišívať symboly našej odvahy

Daj, aby zo mňa zostala len tá čiastočka,
vďaka ktorej ťa môžem nazývať svojim všetkým.
Daj, aby z mojej vôle zostala len tá čiastočka
vďaka ktorej ťa môžem cítiť na všetkých stranách
a stretnúť sa s tebou vo všetkom a ponúknuť ti svoju lásku v ktorejkoľvek chvíli.
Daj, aby zo mňa zostala len tá čiastočka,
vďaka ktorej ťa nemôžem nikdy zaprieť.
Daj, aby z mojich pút zostala len tá čiastočka
vďaka ktorej som zviazaný s tvojou vôľou
a tvoj zámer sa uskutočňuje v mojom žití
- tou čiastočkou je puto tvojej lásky

Thákur

Privolenie sa podobá úsiliu, no je zároveň jeho opakom. Je to vôľa bez moci - bezmocné úsilie, svoju bezmocnosť však obracia v novú veľkosť. Keď privolením všetku svoju nevyhnutnosť premením na slobodu, potom sa to čo ma obmedzuje a ničí, stáva princípom úplne novej účinnosti – účinnosti úplne bezbrannej a holej.

Paul Ricoeur

Aby človek na všetkých miestach a vo všetkom čo robí nachádzal v dôvere len radosť a pokoj, to sa naučí, a nájde to jedine v zvnútornení, v obrátení mysle do základu; a k tomu je potrebné miesto a čas, vyprázdnenosť a nečinnosť.
Tu, v základe samotného vnútra, vyrastá ten strom so všetkými svojími vetvami a plodmi; lebo vnutorná sústredenosť a vyprázdnenosť odhaľuje a dáva človeku poznať kadiaľ a ako k Bohu dôjde, a pri tom ukazuje i cesty a spôsoby, ktorými ide k človeku Boh.

Ján Tauler

Ať si mají Thomase Mertona. Je mrtev. Otec Ludvík – je také napůl mrtev. Pokud mne se týče, je mé jméno tahle obloha, tyhle tyčky plotu a tyhle cedry. Už nebudu ani přemýšlet o tom, kdo jsem, a nebudu říkat, že do mé totožnosti nikomu nic není, protože to vyznívá sveřepě a to nemám v úmyslu. Nemá to žádny význam.
Teď je můj život toto – zůstat nezatížený. Vítr vlastní pole, na kterých se procházím, a já nevlastním nic a nejsem majetkem ničeho a nikdy nebudu ani zapomenut, protože mě nikdy nikdo neobjeví. To je mi pramenem nezměrné důvěry.

Thomas Merton




3. Advent, Bohoslužby Kaplnky
Prineste si symboly svojho utrpenia. Budeme ich prišívať na oltárny obrus

Slovo: Daniel Pastirčák

Trpezlivosť s druhými je láska,
trpezlivosť so sebou samým je nádej,
trpezlivosť s Bohom je viera.

Adel Bestavros

Pri mystickej kontemplácii opusť zmysly i činnosť rozumu; všetko, čo možno zmyslami vnímať a rozumom poznávať. A keď si svoje chápanie takto uložil k odpočinku, povznes sa, ak to je len možné k zjednoteniu s Tým, ktorého neobsiahne ani bytie ani poznanie. Takto - slobodným aktom seba opustenia - odpútaný od všetkých vecí, od všetkého oslobodený, budeš smerovať hore k Lúču Božskej Temnoty, ktorý prevyšuje všetko jestvujúce.

Dionýsios Areopagita

I riekol som svojej duši, buď pokojná a čakaj bez nádeje
Lebo nádej by bola nádejou v nesprávnu vec; čakaj bez lásky
lebo láska by bola láskou k nesprávnej veci; je ešte viera,
lež viera a láska a nádej sú v čakaní.

Ak sa máš dostať k tomu, čo nemáš
musíš ísť cestou pozbavenia.
Ak sa máš dostať k tomu čo nie si,
musíš ísť cestou, na ktorej nie si

T. S. Eliot

Pokiaľ ide o onen povraz na strome o ktorom ťa pokušiteľ nechal rojčiť, a o smrť úbohého Judáša, poviem ti len jedno: nie je len hriech a bláznovstvo chystať si takú smrť, hoci nášmu Spasiteľovi je maličkosťou odpustiť aj taký hriech. No okrem toho je to veľká škoda, keď človek zomrie v zúfalstve. Zúfalstvo nám Boh nezosiela, aby nás usmrtil, zosiela ho na nás preto, aby nás prebudil k novému životu.

Herman Hesse – Hra so sklenými perlami


2. Adventná Bohoskužba s eucharistiou

Hosť - teológ David Beňa z Litomyšle

Rituál: Prišívanie symbolov príbehu vašej lásky. Prineste si so sebou malý symbol príbehu vašej lásky

Mé srdce se nevzdá tvé lásky!
Můj vlčku, dělej vše, co si přeješ
ve svém opojení.

Nezřeknu se milého.
Ať mne bijí,
ať mne vyhánějí klacky a holemi
až ke stráži u kanálu Sehór,
pruty až do syrské země,
biči až do pouště,
obušky až k pobřeží.

Nikdy nedám na vaše rady,
nikdy se nezřeknu své lásky.

Zo staroegyptskej poézie

V temné noci zastřené,
s plameny lásky, zprahlá v úzkostech,
ó štěstí nad štěstí!
vyšla jsem, nespatřili mne,
když ve spánku můj dům spočíval ztišeně.
(…)
Ó noci, střežila jsi!
Ó noci dražší nad jitřní ráno!
Ó noci, spojila jsi
Milovaného s milovanou,
milou v Milovaného přetvořenou!

Jan od Kříže: Temná noc (1578)

…v tom vidím pozemskost, že totiž žije všemi úkoly, problémy, úspěchy a neúspěchy, zkušenostmi a bezradnostmi -, tehdy se zcela vrhne Bohu do náruče, tehdy už nebere vážně vlastní utrpení, nýbrž utrpení Boží ve světě, tehdy bdí s Kristem v Getsemanech; a já myslím, že v tom je víra, v tom je ‚metanoia‘; tak se stává člověkem, křesťanem!

Dietrich Bonhoeffer (dopis z vězení z 21. 7. 1944)


1. Adventná bohoslužba

RTTUÁL vytváranie adventného oltárneho obrusa
:
PRINES SI prosím na bohoslužbu MALÚ VEC, ČO SYMBOLIZUJE CESTU TVOJEJ VIERY (povedzme zápalka, odznak, známka, list, drobný predmet či kúsok látky fotografie, čokoľvek čo možno ľahko pár stehmi prišiť na látku)

Homília Jana Camara

Spravedlivě tedy Abraham, opustiv pozemskou rodinu svou, nasledoval Slovo Boží a jako poutník kráčel se Slovem, aby u Slova mohl mít příbytek. Spravedlivě též apoštolové, již vzešli z rodu Abrahamova, opustili člun a otce svého a nasledovali Slovo. Spravedlivě rovněž my, majíce stejnou víru jako Abraham..., následujeme Jeho. Neboť v Abrahamovi se člověk napřed naučil a uvykl následovat Slovo Boží

sv. Irenej, druhé storočie

Smysl života ve víře nemužeme posoudit v momentě, kdy ho prožíváme. Jelikož lidská existence je odpovědí na výzvu od Boha, je nutně v pohybu, takže jde vždy „jinou nohou“ kousek prěd sebou. Proto se musíme smířit s faktem, že přítomnosti plně porozumíme až později, možná až o hodně později. Chtít mít všechny odpovědi – a hned – znamená opouštět svět důvěry pro svět lidské kalkulace. ...Kolik z lidí, kteří jako by bezcílně bloudili, jednoho dne zjistí, že ve vém bloudění ve skutečnosti naslouchali skrytému volání, s nímž se k nim v jejich srdci obracel Poutník Bůh, výzvě tak nitěrné, že ji do té doby neuměl rozpoznat dokonca ani ten, jehož se týkala?

John z Taizé
Bohoslužby Kaplnky

Slovo: Robert Bezák

Zdá sa nám, že poznanie pochádzajúce zo skúsenosti
má prinajlepšom iba obmedzenú cenu.
Poznanie nanucuje schému a klame,
lebo schéma je nová v každom okamihu
a každý okamih je nové a ohromujúce
hodnotenie všetkého, čím sme boli.

Nech už viac nepočujem
o múdrosti starých ľudí, to radšej o ich šialenstve,
o strachu zo strachu a treštenia, o strachu z vlastnenia,
o strachu patriť inému či iným, patriť Bohu.
Jediná múdrosť v ktorú môžeme dúfať časom,
je múdrosť pokory: a tá je nekonečná.

T.S. Eliot

Dokonalé bytie je Boh. Všetko ostatné jestvuje len napoly, čiastočne, je v stave zrodu, zmiešané, skladá sa z možností. Boh však nie je zmiešaný, je jeden, nenesie v sebe možnosti, je úplnou skutočnosťou. Zato my sme pominuteľní, nachádzame sa v stave zrodu, predstavujeme možnosti, nejestvuje pre nás dokonalosť, teda úplne bytie. Ale ak kráčame od schopnosti k činu, od možnosti k uskutočneniu, podieľame sa na skutočnom bytí, dostávame sa o stupienok bližšie k dokonalému a božskému.

Herman Hesse
Slávnostné Bohoslužby k 30 výročiu Nežnej revolúcie

Piesne - Daniel Raus a priatelia

Slovo - Daniel Pastirčák

Sme generácia, ktorej márne vysvetľujete, čo bol komunizmus. Márne tvrdíte, že bolo zle. Márne predávate myšlienky o slobode prejavu, márne heroizujete Havla.
Toto je sloboda, ktorú ste nám zobchodovali na burzách v novembri 1989, aj keď s úrokmi. Toto je tá sloboda prejavu, kvôli ktorej vieme všetko, len to podstatné (napríklad kam idú naše peniaze) nie. Toto je čas, keď si zaplatím ďalší semester v škole, telefón a internát, a prečítam gorilu.
Odkedy sa snažím žiť uvedomelým občianskym životom, je furt len zle. Furt niekde privatizácia, furt niekde krádež, prepad, vražda. Tu máme zodpovednosť všetci alebo nikto. A podľa gorily sa zdá, že doteraz ju necítil nikto. Zobrali nám princeznú! Len nám neberte ideály...

Ján Kuciak ( z blogov)

Hovoríte: Dirigent orchestru – ale to slovo už nemá žiadny zmysel, lebo skutočný dirigent je ako kňaz. Aj on musí mať svoj chrám s veriacimi. Keď sa chrám zrúti, z veriacich sa stanú ateisti.
Keď môj učiteľ Komplenský prichádzal na pódium, všade zavládlo ticho. Preletel nás jediným pohľadom, mal neprítomný výraz, no poznal naspamäť každý riadok partitúry. Bol stelesnená hudba. A my sme ho celí šťastní nasledovali – celí rozochvení, aby sme uskutočnili obrad zázračnej premeny. Áno, aby sme premenili víno v krv a chlieb v telo. Pripadá vám to smiešne? Dúfam, že nie. Hudba je totiž posvätná, každý koncert je ako omša. Aký sme boli všetci šťastní, zabudli sme na všedné starosti, v očakávaní prvého pohybu taktovky sme boli ako jedno telo – jediný dych – len my a nástroje spojené v jedinú vitálnu silu.

Federico Fellini – Skúška orchestru

Všetko to čo je ohrozované časom, vylučuje zo seba jed lži a ilúzie,
lebo sa bojí smrti.
Preto niet lásky k pravde
bez výhradného pritakania smrti. Kristov kríž
je jedinou bránou poznania.

Simone Weilová

Nikdy sme sa na dirigenta nedívali, nebolo to potrebné, bol tam, a my sme to dobre vedeli – proste sme ho cítili – on bol v našom vnútri. Koľko lásky bolo medzi nami a dirigentom. Lásky, po ktorej dnes, ako vidíte, niet ani stopy. Medzi mnou a mojimi hráčmi je len nedôvera, stojíme jeden proti druhému. Pochybnosť, ktorá ničí vieru a potom prichádza nedostatok úcty – závisť, pohŕdanie a hnev, kvôli niečomu, čo je už dávno stratené a čo sa už nikdy neobjaví. Hráme spolu, no spája nás len nenávisť - ako v rozbitej rodine.

Federico Fellini – Skúška orchestru

Lebo človek musí vyjsť zo všetkých obrazov i sám zo seba, musí sa od toho úplne vzdialiť, pokiaľ chce a má prijať Syna a stať sa Synom v Otcovom lone a srdci.

Majster Ekhardt
Bohoslužby Kaplnky

Homília Miro Kocúr

Dnešní teologie nemůže být ani paní vševědoucí o Bohu, ani pedantkou, nesnášenlivou a stárnoucí učitelkou, nýbrž sestrou lidí v hledání pravdy, spojenkyní svobody, služkou životu. Nesmí se zabydlit v abstraktním světě, ale musí sestoupit z nebeských koturnů do tohoto světa. Otevřít se jeho otázkám i kritikám. Mít účast na nesmírném úsilí lidského ducha i nést starost o srdce člověka. (Josef Zvěřina)

Víc než kdy jindy si musí teologie uvědomovat, že není „vědou o Bohu“: Byla by jen napodobeninou přírodních a technických věd, ktoré jsou právě v myšlení o podstatném a nejpotřebnějším nejchudší. Má co do činění s tajemstvím člověka v Bohu a Boha v člověku. Nesmí přijmout metodu „rozložení na známé činitele“, nesmí podávat „důkazy“, ale bude vždy uctivě přistupovat k jedinečnosti Božích tajemství a hledat cesty, aby člověk došel k větší plnosti života z víry. Musí se stát dřív řečí s Bohem než mluvením o Bohu. (Josef Zvěřina)

V absurdním i krásném, nelítostném i nešťastném světě vyžaduje život víry víc než poznání; potřebuje moudrost. Ba víc než to: víra, a proto i nová teologie bude muset radikálněji vyslovovat a vyznávat primát lásky jako své východisko, průvodce i cíl. Také pro teologii platí, že je to přikázaní staré a přece nové (1Jan 2,7). (Josef Zvěřina)
Z Cyklu SPRIEVODCA LABYRINTOM BIBLIE

Bohoslužby s eucharistiou

Slovo Daniel Pastirčák

Goreckého pieseň z 3. synfónie Piesne Žalosti
zaspieva Eva Šušková

Predpoklad, že naše myšlienky sa naozaj vzťahujú k realite, si vyžaduje vieru.

K. G. Chesterton


Chybí mi víra, a proto se nikdy nemohu stát šťastným člověkem, vždyť šťastný člověk se nemusí obávat, že jeho život je nesmyslné bloudění k jisté smrti. Nezdědil jsem ani boha, ani pevný bod na zemi, odkud bych na sebe mohl upoutat boží pozornost. Nezdědil jsem pečlivě skrytou zuřivost skeptiků, vyprahlou mysl racionalistů ani horoucí nevinnost ateistů. Proto se neodvažuji hodit kámen po žene, která věří věcem, o nichž já pochybuji, či po muži, který pochybnost uctívá, jako kdyby i ji neobklopovala temnota. Ten kámen by zasáhl mě samého, neboť o jedné věci jsem pevně přesvědčen: že lidská potřeba útěchy je neukojitelná.

Stig Dageman

To že človek je produktom príčin, ktoré nevedia nič o dôsledkoch svojho pôsobenia; že jeho pôvod, jeho rast, jeho nádeje i obavy, jeho lásky a presvedčenia nie sú ničím iným než dôsledkom náhodného hmýrenia atómov; že žiaden oheň, žiadne hrdinstvo, žiadny vzlet myšlienok ani citov nemôže individuálny život zachovať až za hrob; že všetka námaha vekov, všetka zbožnosť.... všetka poludňajšia žiarivosť ľudského génia je predurčená k zániku... všetko toto, ak aj nie úplne bez diskusie, je natoľko isté, že každá filozofia ktorá to odmieta neobstojí. Iba obklopený lešením týchto právd, len na pevných základoch neústupného zúfalstva, môže byť príbytok duše bezpečne budovaný

Bertrand Russell

Odkiaľ sa však berie táto viera? Nemá pôvod v rámci skúsenosti sveta, ale v slobode človeka. Človek, ktorý si skutočne uvedomí svoju slobodu, získavá zároveň istotu o Bohu. Sloboda a Boh sú neoddeliteľný. Prečo?
Som si istý: vo svojej slobode tu nie som cez seba samého, ale som si darovaný, lebo si môžem chýbať, a nedokážem si svoje slobodné bytie vynútiť.
Boh je istý, nie ako obsah nášho vedomia, ale ako prítomnosť pre existenciu.

Karl Jaspers

Viera je totiž paradoxná v tom, že jednotlivec pre ňu znamená viac ako to, čo je všeobecné. Toto sa však môže stať iba opakovaním pohybu, totiž tak, že jednotlivec, ktorý je súčasťou všeobecného, sa izoluje nad to, čo je všeobecné. Ak toto nie je viera, potom je Abrahám stratený a viera na svete nikdy nebola, lebo tu bola vždy.

Soren Kierkegaard
Bohoslužby Kaplnky

Homília Zuzana Mojžišová

Jsme povinni pilně zkoumat, které ze cností se nám hlavně nedostávají a které jsou nejobtížnější pro nás k osvojení. Měli bychom se snažit zjistit, které hříchy nás nejvíc pronásledují, také čas a okolnosti, kdy jim nejčastěji podléháme. V době boje měli bychom mít útočiště v Bohu s dokonalou jistotou, že vytrvale přebýváme v přítomnosti jeho Božského majestátu. V pokorné adoraci měli bychom Mu sdělit naše zármutky a naše chyby a v lásce Jej poprosit o přispění milosti. V naší slabosti nalézáme v Něm sílu.

(Brat Vavrinec Nicholas Herman, Praxe Boží přítomnosti, 17. st.)


Lebo ak človek ktorý vládne, nevládne predovšetkým svojmu vlastnému telu, je smiešny uzurpátor.
Tak je to i s láskou. Lebo je ilúziou, že ju stretneme, keď robí prvé kroky. A mýli sa ten, kto blúdi v živote, aby sa nechal pripútať, zakúsiac v krátkych poblúzneniach zmätok svojho srdca, dúfajúc, že stretne vášnivú lásku, ktorá ho rozpáli na celý život... Lebo nemá význam, čo nie je výstupom alebo cestou. Ak sa zastavíš, nájdeš iba nudu, keďže krajina ťa už nemôže nič naučiť. A odvrhneš ženu, hoci najskôr treba odvrhnúť teba samého.

Antoine de Saint – Exupéry

V láske sa ľudia odvažujú bezo zvyšku navzájom uviesť v pochybnosť, aby prenikli k svojmu počiatku tým, že sa v neúprosnom presvetľovaní stávajú pravdivými.

Karl Jaspers
Bohoslužby Kaplnky na Gymnáziu C. S Lewisa

Návšteva priateľa Pavla Jurču absolventa teológie

Slovo Pavol Jurčo

Nech si ktokoľvek, vstúp, vstúp
Tulák, zbožný, či ten čo si život užíva
Čokoľvek sa s tebou deje
Vstúp i keď si porušil posvätný sľub
Pochoval nádej zaživa
My neputujeme do beznádeje
Vstúp, nič ešte ukončené nie je, vstúp

Rumi

Kristov kríž je protipólom Adamovho jednania v raji: zatiaľ čo Adam svoju nedôverou a nevernosťou ruší pôvodnú rajskú intimitu medzi človekom a Bohom, Ježiš osvedčí svoju dôveru a zachová vernosť a poslušnosť aj v temnote opustenosti, ktorá je plodom a obrazom priepasti odcudzenia, pre ktorú Písmo volí slovo “hriech”.

Tomáš Halík

Písmo nám ponúka niečo omnoho lepšie ako je racionálna istota a to úplne odlišný spôsob poznania: intímny vzťah, cestu tmou, cestu na ktorej si sami pre seba musíme objaviť, že milosť, láska, milosrdenstvo a odpustenie sú absolútne nevyhnutné pre prežitie - vo svete vždy navždy neistom.

Richard Rohr