eventy

Z Cyklu SPRIEVODCA LABYRINTOM BIBLIE

Slovo Daniel Pastirčák

Predstavme si podivnú rasu ľudí, u ktorých zvláštna mentálna obmedzenosť spôsobuje, že nedokážu obraz vnímať inak než objekt zložený z drobných farebných bodiek. Štúdiom ťahov štetca na obraze, objavujú čoraz zložitejšiu štruktúru vzťahov medzi jednotlivými bodkami. Vzťahy vyhodnotia a postrehnú medzi nimi isté zákonitosti. Nebola to márna práca. Zákonitosti naozaj fungujú, pokrývajú väčšinu faktov. Ak by však na základe toho usúdili, že každé vybočenie z týchto zákonov je nemožné, budú sa mýliť. Zákonitosti, ktoré vypozorovali nikdy neboli zákonom, podľa ktorého autor komponoval svoje dielo. To čo oni namáhavo rekonštruovali z miliónov bodiek do omračujúcej zložitosti, on vytvoril jediným bleskovým ťahom štetca, zatiaľ čo jeho oko sa sústredilo na celok plátna a jeho myseľ napĺňala zákony kompozície, o ktorých pozorovatelia počítajúci bodky nemali ani potuchy.

Henry Bergson


Adam! Nepridelil som ti žiadne určité sídlo, žiadnu tebe vlastnú podobu ani žiadne osobité dary – a to preto, aby si získal a mal také sídlo, takú podobu a také dary, aké si podľa vlastného priania a úsudku sám zvolíš. Prirodzenosť ostatných stvorení je vždy pevne určená a rozvíja sa len v medziach, ktoré sú stanovené mnou predpísanými zákonmi. Ty si však budeš, bez toho, že by si bol akokoľvek obmedzovaný, určovať svoju prirodzenosť podľa svojej vlastnej slobodnej vôle, do opatery ktorej som ťa zveril. Aby si mohol ľahšie pozorovať všetko to, čo je na svete, postavil som ťa do jeho stredu. Nespravil som ťa ani nebešťanom, ani pozemšťanom, ani smrteľníkom, ani nesmrteľným, aby si ako svojprávny a vážený sochár a výtvarník mohol utvárať seba samého do takej podoby, akej dáš sám prednosť. Môžeš poklesnúť na úroveň nižšiu, zvieraciu; ale môžeš byť tiež podľa vlastného rozhodnutia znova povznesený k vyššiemu, božskému.

Pico della Mirandola

Sú dve hory, kde je svetlo a jasno,
hora zvierat a hora bohov.
Medzi nimi však leží súmračné údolie ľudí.
Ten kto občas vzhliadne hore,
akoby začínal čosi tušiť:
Náhle pocíti neuhasiteľnú túžbu po nich;
Tých ktorí nevedia, že nevedia,
a po tých, ktorí vedia, že vedia


Paul Klee
Z Cyklu - Rásť z hĺbky
komentár Daniel Pastirčák

Ak má odlúčené srdce stáť na tom najvyššom, musí stáť na ničom, lebo práve v tom spočíva najvyššia schopnosť prijímať.
Keď chcem písať musím zmazať všetko, čo je na tabuli napísané. A nikdy sa mi tabuľa nebude hodiť tak dobre k písaniu, ako v prípade, keď na nej nebude napísané vôbec nič.
Podobne, ak má Boh do môjho srdca písať na to najvyššie, musí všetko, nech je to čokoľvek, zo srdca odísť.

Chudobní duchom sú tí ktorí Bohu ponechali všetky veci tak ako ich mal, keď sme ešte neboli

Majster Ekhardt

---------
Boha som sa nedotkol,
lebo Boh, ktorý dovolí, aby sa ho dotkli,
už nie je Bohom.
Ani vtedy nie, ak vyslyší modlitbu.
A prvý raz som vytušil, že hĺbka modlitby je predovšetkým v tom,
čo v nej zostane nevyslyšané,
a že do tej výmeny sa nevotrie ohavnosť kšeftu.
I to, že ponoriť sa do modlitby znamená ponoriť sa do ticha.
A ešte to, že láska sa začína len tam,
kde už niet daru, na ktorý by sme čakali. Láska je predovšetkým
ponorom do modlitby
a modlitba ponorom do ticha.

Saint de Exupéry
Zuzana a starci



Z Cyklu Portréty Biblických žien 

Homília Zuzana Mojžišová 

Jak levá a pravá ruka,
tak duše tvá mé je blízká.
Ty a já – společné sídlo,
jsme pravé a levé křídlo.
Zvedá se bouře, propast vnikla
mezi ta křídla!

Marina Cvetajevová

Noci bez milovaného – noci
s nemilovaným a veľké hviezdy
nad horúcou hlavou, dlhé ruky
s prosbou vystierajúcou sa k Tomu,
ktorý od stvorenia sveta nebol –
nebude – byť nemôže – a musí byť...

Marina Cvetajevová
Z cyklu SPRIEVODCA LABYRINTOM BIBLIE
Bohoslužby s eucharistiou
slovo Daniel Pastirčák

Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jakobov... Nie Boh filozofov a učencov. Istota, istota, radosť, mier. Boh Ježiša Krista.

Blaise Pascal (papierik zašitý vo vnútri saka)

Viera má určite pravdu, keď pred ľudským zrakom i mysľou prezentuje nesmiernosť a nedostižnosť Boha; no viera učí aj o Božej blízkosti, ba bezprostrednosti, a práve blízkosť musí byť empirická, ak nemá byť celkom bezvýznamná. Skutočne poznávam iba to, čo na mňa pôsobí. Čo na mňa nepôsobí, nemusí ani existovať.

C. G. Jung

Oko, ktorým vidím Boha, je to isté oko, ktorým Boh vidí mňa. Moje oko a Božie oko - to je jedno oko a jedno videnie a jedno poznanie a jedna láska.

Majster Eckhart
Z cyklu: PORTRÉTY BIBLICKÝCH ŽIEN

Homília Miro Kocúr

Mária, s čiernymi očami Palestíny, s úsmevom ktorý nepatrí žiadnej rase, s krvou ktorá je krvou všetkých farieb...
Na chrbte oslíka spolu s tebou, môžeme smerovať k maštali, kam kráčajú všetky bytosti, k maštali v ktorej sa v zábleskoch časopriestoru rodí večné dieťa.

Niet skutočného, celistvého človeka bez otvorenosti Transcendencii, niet živého Boha bez vtelenia, ktoré ho dosvedčuje.

Vtelenie sa nestalo „vtedy“ vtelenie pokračuje... Čosi dobré, nevinné, nepoškvrnené v nás naďalej hovorí áno tejto nepochopiteľnej Láske.

Jean Yves Leloup

A Boh povedal
Prorokuj k vetru, k vetru len, lebo len
Vietor bude počuť. A kosti pod ťarchou kobylky
pieseň cvrlikali a povedali

Pani tichostí
Nevzrušená i zdrvená
Rozorvaná i celkom celá
Ruža pamätania
Ruža zabúdania
Vyplienená i tá čo život dáva
Strápená i odpočinutá
Tá Ruža jediná
Záhradou je teraz
Kde všetky lásky skončia
Pominuteľná trýzeň
Lásky nesplnenej
Nad ňu väčšia trýzeň
Lásky naplnenej
Koniec nekonečnej
Púte ta kde konca niet
Ukončenie všetkého
Čo neukončiteľné je
Reč bez slova
Slovo mimo reč
Buď požehnaná Matka
Pre tú Záhradu
Kde všetky lásky skončia

T. S. Eliot Ash Wednesday

Láska je zodpovednosť jednotlivého ja za jednotlivé ty: v tom je rovnosť – ktorá nemôže byť v žiadnom cite -, rovnosť všetkých, ktorí milujú – od toho najmenšieho, až k tomu najväčšiemu, a od toho, ktorého život, blažene ukrytý, je uzatvorený v živote milovaného človeka, až k tomu, kto je po celý život pribitý na kríži sveta a kto sa odvážil a je schopný čohosi nesmierneho: milovať všetkých ľudí

Martin Buber
Na ceste blahoslavenstiev

Uvedenie cyklu

Vlado Šimo, Daniel Pastirčák

Miesto a čas konania: Cukrová 4 o 19:00

Prichádza mi na um obraz človeka, ktorý kope studňu a natrafí na prameň. Nestačí o prameni a o vode iba rozprávať, treba hĺbiť vlastnú studňu, dostať sa k živej vode, ktorá je celkom naspodku, no zároveň stúpa nahor, k nám. Hĺbením voda nevzniká, ale práve hĺbenie nám umožní, aby sme sa stretli s tou stúpajúcou vodou.

Jean Yves Leloup
Predstavenie nového cyklu
SPRIEVODCA LABYRINTOM BIBLIE
úvod do kritického čítania biblických knih - medzi duchom a literou

slovo Daniel Pastirčák

Musím priznať že prvých sto či dvesto strán toho rukopisu ma naozaj dostalo. Samá akcia, je tam proste všetko, čo dnešný čitateľ od dobrého príbehu čaká: Sex (v hojnej miere, vrátane cudzoložstva, sodomie i incestu) , a samozrejme vraždy, vojny, masakre a tak ďalej...
No ako som v čítaní pokračoval, došlo mi, že ide vlastne o istý druh antológie, zahŕňajúcej niekoľko autorov, a veľa – príliš veľa – poézie, celých pasáží, ktoré sú totálne sentimentálne a nudné a lamentácií, ktoré nedávajú žiadny zmysel. Výsledkom je monštruózna antológia. Zdá sa, že rukopis má pre každého niečo, tak že napokon nebude príťažlivý pre nikoho.
Získať práva od toľkých odlišných autorov, by bolo na ťažkú migrénu, pokiaľ samozrejme starosť o autorské práva na seba neprevezme editor sám. Mimochodom nikde v rukopise nie je meno editora uvedené, dokonca ani v obsahu. Možno je tu nejaký dôvod, prečo je jeho identita držaná v tajnosti .


Umberto Eco – Fiktívny posudok vydavateľa k rukopisu s názvom Biblia

Musíme od základu zmeniť naše názory na hebrejského patriarchu, keďže sme sa dozvedeli, v akých kultúrnych podmienkach strávil svoje ranné roky. Bol to obyvateľ veľkého mesta a dedič starej vysoko rozvinutej civilizácie. Domy svedčia o živote v konforte ba v prepychu.


Archeológ Leonard Woolley

Zdá sa mi veľkolepé, že Boh k nám hovoril zrozumiteľne, a že to slovo bolo pre všetky časy uložené v písomnom dokumente. Nestačí ho však prebehnúť očami a ústami, musíme sa ho pridŕžať, zotrvať v ňom, nechať sa ním preniknúť. Nie v duchu čírej zvedavosti, ale v skutočnej zbožnosti, musíme v ňom byť doma, musíme ním byť naplnení, zaspávať s ním a opäť sa s ním prebúdzať, musíme sa v ňom presvedčiť - a síce cvičením presvedčiť - o tom, že podľa Pavlových slov "Každé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné, že je skrz-naskrz chlebom, tým jediným, po čom lačnieme.



(Paul Claudel - básnik Francúzskej moderny a diplomat 1868-1955)

Som presvedčený, že Biblia sa stáva tým krajšia, čím viac je pochopená, to znamená, že každé slovo, ktoré človek na seba zvláštnym spôsobom vztiahne, za určitých okolností, času a miestnej situácie, malo nejaký vlastný, zvláštny, bezprostredne individuálny vzťah.


J.W.Goethe
Z cyklu VIETOR VEJE KAM CHCE
meditácie nad Evanjeliom podľa Jána

homília Daniel Pastirčák

Od toho čo vidíme a
nejestvuje,
musíme ísť k tomu,
čo nevidíme a jestvuje

Sv. Ján z Kríža

Pokánie nie je niečo, čo by od nás Boh žiadal, skôr ako nás prijme, niečo čo by nám mohol prepáčiť, keby chcel; je to len popis toho, čo to znamená, vrátiť sa k nemu. Ak by sme od Boha žiadali, aby nás prijal bez toho, mohli by sme rovnako žiadať, aby nás nechal vrátiť sa bez návratu.

C. S. Lewis


Veľké tradície často uvažujú o duchovnej ceste ako o smerovaní k „miestu srdca“, k miestu, kde sa integrujú dispozície človeka – intelektuálne, afektívne i zmyslové, ale aj k „miestu Boha“, to znamená k miestu kontemplácie Absolútnej Skutočnosti, „takej, aká je“.
Celá askéza spočíva v pomalom očisťovaní srdca od jeho pút, od rozptyľujúcich a neblahých myšlienok, aby mohlo VIDIEŤ.


J. Y. Leloup